parkov. Medzi sedemnástimi oblasťami vytypovanými Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) figuruje aj Prešov. Musí však splniť viacero vybraných kritérií - veľkosť pozemku minimálne 15 hektárov, dostupnosť technickej a dopravnej infraštruktúry, vypracovaná potrebná dokumentácia, demografický potenciál v regióne, potenciál pracovnej sily v regióne, hospodárske zázemie v oblasti, štruktúra osídlenia, priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia. Tieto kritériá mesto má, ale má iný problém. Majetkovo-právne vysporiadanie.
"Vo vláde sú nahlásené dva priemyselné parky v Prešove, v lokalite Grófske a v lokalite Lominová pri ZVL," povedal primátor mesta Milan Benč, ktorý vníma slová ministra hospodárstva o Prešove ako vhodnej lokalite za pozitívny signál. Netajil však problémy, ktoré Prešov má.
Pri Grófskom je to najmä nevybudovaná infraštruktúra, ktorá si vyžaduje vysoké náklady. Preto sa uvažuje o zmene charakteru budúceho parku z priemyselného na vedecko-technologický.
Najväčším problémom ale ostáva vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov. Napríklad na Lominovej je približne 400 parciel, ktoré vlastní okolo sto osôb. "Potrebujeme sa dohodnúť na nejakej rozumnej cene. Ak sa dohodneme, pristúpime na územné konanie," uviedol M. Benč, no podotkol, že majitelia daných pozemkov, klasifikovaných ako orná pôda, si za ne žiadajú "hausnumerá" - aj 1000, či 2500 korún za meter štvorcový. Ide pritom o 335 hektárov (plus asi 20 hektárov z katastra obce Haniska).
Pri Grófskom, kde je o niečo menej majiteľov pôdy, sa to týka 170 hektárov, plus sa rokuje o rozšírení o ďalších 50 až 60 hektárov z Kapušian. Podľa Benča je pri majetkovo-právnych vzťahoch pri ZVL problémom aj stav dedičských konaní na jednotlivých políčkach.
Optimálna cena pre mesto za vykúpenie pôdy je 40 až 80 korún. Primátor pripúšťa maximálnu sumu 130 korún, aká bola aj pri vykupovaní pozemkov na priemyselný park v Trnave. "Niektorí žiadajú až dvestonásobok, čo nie je pre nás prijateľné. To nie je nikde vo svete. Oni v tom vidia stavebný pozemok, keďže tam má stáť priemyselný park. Treba si uvedomiť, že tá cena bude pre mesto ešte vyššia, keďže treba porobiť inžinierske siete, základnú infraštruktúru..." Benč zároveň uviedol, že podľa nového zákona má takáto pôda, podľa jej bonity, cenu tri až desať korún na meter štvorcový. "Takto občania sami zablokujú rozvoj regiónu, pokiaľ sa nedohodneme na cene," dodal primátor.
Času je však málo a nedá sa očakávať, že sa Prešovu ujdú nejaké peniaze z prostriedkov na investičné stimuly. "Zákon č. 565/2001 Z. z. o investičných stimuloch stále platí a Ministerstvo hospodárstva SR prijíma žiadosti o investičné stimuly. Tie musí ešte do nášho vstupu do EÚ schvaľovať Úrad pre štátnu pomoc, od 1. 5. 2004 budú všetky žiadosti o investičné stimuly schvaľované v Bruseli," povedal pre Korzár hovorca ministerstva hospodárstva Alexander Škurla a potvrdil, že mestá sa nemôžu uchádzať o štátnu podporu pre priemyselné parky v prípade nevysporiadaných pozemkov: "Nie, podľa zákona o priemyselných parkoch musia mať obce a mestá ako žiadatelia o štátnu podporu pre priemyselný park vysporiadané pozemky, alebo aspoň zmluvne ošetrené budúce vysporiadanie pozemkov."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
