variantoch a náhradných trasách. Práve úsek Prešov, Lipany a ďalej na sever, až k poľským hraniciam, v povodí Torysy, je z hľadiska cyklistiky veľmi vhodný, pre dobrý terén a čisté životné prostredie. Podnet k vzniku cyklomagistrály vzišiel od miest a obcí v tomto regióne, ale aj mimovládnych organizácií ako napríklad Sabinovského inštitútu trvalo udržateľného rozvoja (SITUR) alebo Združenia regiónu Hornej Torysy, ktoré spracovali projekty prípravnej fázy pre definovanie trasy cyklomagistrály. Bolo to podporené grantmi z holandského programu Matra, zdrojov Karpatského Euroregiónu a iných.
"Združenie Torysa, ktorého členmi sú zatiaľ mestá Prešov, Veľký Šariš, Sabinov, Lipany a Starú Ľubovňu nás oslovilo, aby sme pripravili konkrétne predstavu a začali prvé kroky na priamej realizáciu cyklomygistrály," uviedol pre Korzár zástupca Centra prvého kontaktu, poradenskej firmy pre podnikateľov v Sabinove Ľubomír Vaško, "Znamená to prizvať do spolupráce všetky obce, cez kataster ktorých by cyklomagistrála mala viesť, prejednať so starostami majetkové pomery na dotknutých pozemkoch obcí, teda prichystať organizačný základ pre spracovanie projektovej dokumentácie, získanie stavebného povolenia a samotnú realizáciu stavby. Investičný zámer je odhadovaný na niekoľko sto miliónov korún."
V súčasnosti prišla Stará Ľubovňa s požiadavkou rozšíriť trasu severozápadne, pôvodná trasa bola smerovaná z Prešova na Mníšek nad Popradom, s odbočkou na Starú Ľubovňu. Objektívne je však stav taký, že za hranicami cez Mníšek na poľskej strane toho veľa pre turistov nie je, ale v smere na Červený Kláštor a Lesnicu, sú centrá cestovného ruchu. Zmena by sa mala zahrnúť do pôvodného projektu.
"Dnes už máme uznesenia zastupiteľstiev väčšiny dotknutých obcí a miest, vstupujúcich do združenia Torysa, ktoré by sa malo v budúcnosti stať investorom celej akcie. Pozitívne na cyklomagistrálu zareagovalo 33 zástupcov obcí na hlavnej trase, pretože v ďalšej fáze sa plánujú aj vetvy cyklistickej cesty. V súčasnosti z poverenia združenia Torysa kompletizujeme zoznamy pozemkov, cez ktoré bude cyklotrasa prechádzať, v ďalšej fáze by sme sa chceli dopracovať k územnému rozhodnutiu, to znamená vytýčeniu trasy v teréne, získaniu stanovísk zainteresovaných inštitúcií, predovšetkým Povodia Bodrogu a Hornádu," skonštatoval Ľ. Vaško.
Cyklotrasa nebude len cesta, po ktorej sa bude chodiť na bicykloch alebo kolieskových korčuliach, ale súčasne má v určitých miestach toku Torysy slúžiť ako protipovodňová zábrana. Podľa Vaškových slov by sa popri toku Torysy vytvoril násyp, vrcholom ktorého by prechádzala cyklotrasa: "Je to dôležité, lebo aj strategické materiály na národnej úrovni uprednostňujú projekty, ktoré sa zaoberajú multifunkčným riešením." Cyklotrasa bude nadväzovať na cyklistický chodník v Prešove a pokračovať na Veľký Šariš, popred Šarišský hrad, cez Šarišské Michaľany, na sever do Lipian, potom smerom na Bajerovce, Šambron a Plavnicu, kde sa to rozdvojí. Jedna časť povedie na Mníšek nad Popradom, cez Chmeľnicu a druhá časť cez Novú Ľubovňu, Starú Ľubovňu smerom na Červený Kláštor.
"Tento región nemôže turistickými atrakciami konkurovať Tatrám alebo Malej Fatre, ale je tu množstvo zvláštností, o ktorých netušia ani ľudia, čo pri nich žijú. Rozvoj cestovného ruchu je nosnou myšlienkou cyklotrasy, ale vieme si predstaviť pracujúcich ľudí z Veľkého Šariša, ktorí idú bicyklom do práce po bezpečnej ceste. Teda je to aj forma alternatívnej dopravy. V prípade povodne môžu prísť vďaka cykloceste mechanizmy blízko k rieke. V neposlednom rade sa zvýši bezpečnosť cyklistov, pretože sa presunie všetka nemotorizovaná doprava z cesty I. triedy na cyklomagistrálu," zdôvodňuje Ľ. Vaško, "K aktivitám združenia Torysa by sa mali pripojiť aj inštitúcie ako Slovenská správa ciest a Prešovský samosprávny kraj, pretože v niektorých menej frekventovaných miestach cyklotrasa povedie po cestách III. triedy. Takisto chceme osloviť Železničnú spoločnosť, lebo v niektorých úsekoch ideme blízko ich ochranného pásma."
Na realizáciu samotnej stavby sa chcú uchádzať o zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ, bude tam aj kofinancovanie investora stavby a zainteresovaných inštitúcií na základe zmlúv a dohôd.
"Na prípravu projektovej dokumentácie sme spracovali a podali projekt na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ak tento projekt vyjde, tak do konca tohto roka by sme mohli mať jasné všetky vlastnícke vzťahy, stanoviská inštitúcií a vydané územné rozhodnutie. V budúcom roku by sa spracoval stavebný projekt a získali stavebné povolenie. S reálnou investičnou aktivitou počítame v roku 2005 2006. Všetko závisí od toho, aké komplikácie nás očakávajú," doplnil Ľ. Vaško.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
