dosahuje aj vyše 2,5 metra, sa v tejto obci venuje Vladimír Ruščák. Reprodukčné stádo, ktoré tvorí ročne od 200 do 300 kusov, si podľa Ruščáka nevyžaduje nijakú mimoriadnu starostlivosť, približuje sa azda k starostlivosti o morky. "Neprekáža im ani zima a snehová nádielka, našu klímu pštrosy znášajú celkom dobre, ba darí sa im aj v škandinávskych krajinách," uviedol.
Dodal, že už štyri roky má Ministerstvom pôdohospodárstva SR schválený najvyšší stupeň šľachtiteľského chovu uvedených zvierat. Na jeho základe vznikli malé a stredné pštrosie farmy nielen na Slovensku, ale aj v okolitých štátoch, do ktorých dodáva chovné zvieratá. Chov pštrosov má podľa soľanského chovateľa budúcnosť aj po vstupe Slovenska do Európskej únie, pretože EÚ nestanovila žiadne kvóty. V snahe presvedčiť Slovákov o tom, že pštrosie mäso je nielen chutné a kvalitné, zriadil v obci pred štyrmi rokmi reštauráciu, v ktorej podáva do 30 pštrosích špecialít. Za zaujímavý obchodný artikel poznačil Ruščák aj pštrosiu kožu, výrobky z ktorej ponúkajú tie najluxusnejšie butiky.
Pštros sa dožíva v priemere 60 až 70 rokov. Dospelý jedinec váži od 130 do 150 kilogramov. Samička znesie ročne v troch až štyroch cykloch 40 až 70 vajíčok, ktoré na rozdiel od slepačích majú nižší obsah cholesterolu. Jedno pštrosie vajce váži od 1,4 do 1,9 kilogramu. Náklady na jedného pštrosa, ktorý je od roku 1995 označovaný za hospodárske zviera, predstavujú do 8 000 Sk, v jatočnom období od 12- do 16 000 Sk.
Autor: Soľ/Vranov nad Topľou (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
