podozrivo dlho nikam necestoval. Zato teraz vhupol do hektických príprav expedície do Himalájí. Odchádza v marci.
Rok ste necestovali, neťahalo vás to po dvojročných potulkách svetom už do hôr?
- Práve naopak, ťahalo ma najmä do Himalájí. Ale príprava projektu vždy zaberie veľa času. Tento rok s klubom Tramtária Seven Summits začíname s výstupmi na himalájske osemtisícovky. Prvý povedie na Annapurnu, teda na kopec, ktorý ako prvý zo všetkých štrnástich osemtisícoviek privítal na svojom vrchole človeka. Bolo to v roku 1950. Náš plán je vystúpiť na vrchol južnou stenou Boningtonovou cestou.
Začínať na prvej človekom dosiahnutej osemtisícovke nie je v tom symbolika?
- Skôr náhoda. Tých himalájskych plánov bolo viac, s rôznymi variantmi. Dlho som sa hral s myšlienkou, že spojím dva kopce Šiša Pangmu a Čho Oju, okolnosti sa však zmenili a vyzeralo to, že si z nich môžem vybrať iba jednu nerád by som si ich "vystrieľal" takto po častiach. Dozvedel som sa, že Piotr Pustelnik z Poľska organizuje expedíciu do južnej steny Annapurny, oslovil som ho, či sa nemôžem pridať. Napokon som teda zmenil plány - a rád.
Čím je južná stena Annapurny taká príťažlivá?
- Som presvedčený, že Boningtonova cesta v južnej stene, ktorú britskí lezci urobili v roku 1970, teda dvadsať rokov po francúzskych prvovýstupcoch, je historickým medzníkom. Určite sa tým odštartovala éra stenového lezenia v Himalájach. Vtedy už boli všetky osemtisícovky vylezené a záujem o horolezectvo pomaly upadal, vytratilo sa z neho objaviteľstvo a dobrodružstvo. Až Briti preniesli do Himalájí to, čo bolo bežné napríklad v Alpách preliezanie veľkých stien. Južná stena patrí medzi tie najťažšie, veď je vysoká takmer tri a pol kilometra. Výhodou je, že veľa ľudí sa do nej nepúšťa, aspoň tam nebude tlačenica.
Jednu osemtisícovku už za sebou máte, tú najvyššiu, no tá vám veľa radosti nepriniesla. Po návrate z nej ste celá výprava "schytali" za vlajky, vy so Zbojom aj za kyslík. Takže budete používať kyslík pri výstupe na Annapurnu?
- Kyslík je veľmi dôležitý, nedá sa bez neho žiť...(smiech). Ale vážne, ak narážame na Everest, nemám dobrú skúsenosť s umelým kyslíkom, neviem s tým v podstate pracovať. Ale na Evereste boli iné tlaky, to bola úplne iná expedícia. Teraz idem robiť to, čo ma baví a takým spôsobom, aby ma to tešilo. Takže ešte raz umelý kyslík nie.
Váš predchádzajúci projekt Tramária Seven Summits mala ukončiť kniha a film. Čo je s nimi? Budete filmovať aj na Annapurne?
- Film je pripravený do strižne, v tejto chvíli sa už riešia také veci ako muzika a grafika. Kniha je na tom podobne, rukopis je odovzdaný, fotky sú vybraté a čakáme na agentúru, ktorá to celé pripraví do tlače. Pochopiteľne, budem točiť aj v Himalájach a dúfam, že s kamerou budeme robiť viacerí, veď aj Vlado Štrba a Martin Gablik, ktorí boli už s Petrom Pustelnikom v Himalájach a idú opäť, urobili celkom pekné obrázky z Makalu.
Nie je to záťaž počas lezenia ešte myslieť na dobré obrázky?
- Nie, je to skôr poistný ventil. V horách sa totiž vypúšťajú nepodstatné veci. Čím je situácia náročnejšia, tým menej ma zaujímajú veci, ktoré sú mimo lezenia. To je čaro veľkých kopcov a filmov z nich - v každom filme je vidieť krásnu modrú oblohu a chlapov v idylickom počasí šliapajúcich hore kopcom, potom sa píše o boji o holý život, ale vo filme to nie je vidieť, lebo kamera sa jednoducho vypúšťa ako jedna z vecí, ktoré zdržiavajú pri záchrane vlastnej kože.
V Himalájach máte byť 60 dní. Nie je to trochu málo na takú ťažkú stenu?
- Nie, veď expedícia je malá, materiálu, ktorý budeme musieť vyniesť, nebude až tak veľa. Na samotné lezenie máme tuším 40 dní. Dlhodobý vývoj počasia ukazuje, že obdobie pred monzúnom, teda jar, je vhodnejšie ako po monzúne. Ideme do ťažkej steny, tak volíme radšej jar. Ale aj tak môže počasie všetko zmeniť, môže sa stať, že nič nevylezieme, ale taký je svet. Môžeš sa vytešovať rok nad plánom, ktorý si dáš, ale prídu fujavice, dva týždne zlého počasia a je po vrchole. Ale tak už to v kopcoch chodí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
