športovci vedú svoje kordy trénovanými presnými ťahmi, ani ich "kolegovia" z radov nadšencov historického šermu nijako nezaostávajú v tejto zručnosti. Rozdiel je snáď v type zbraní alebo spôsobe boja, ale filozofia zostáva rovnaká. Zakorenená v umení starom niekoľko storočí ešte aj dnes chytá do svojich osídiel starších aj mladších, mužov i ženy.

V Starej Ľubovni už od roku 1997 s väčšími či menšími prestávkami funguje skupina historického šermu Rád sv. Michala. Počiatočné problémy s trénovaním zažehnali pred tromi rokmi, keď Ján Kober absolvoval pár kurzov a získal oprávnenie vyučovať šerm.

"Prišiel som k tomu ako slepé kura k zrnu," smeje sa mladík, ktorý v súčasnosti trénuje asi pätnásť zverencov. "Chcel som šermovať, ale v okolí nebolo kde. Tak sme si založili vlastnú skupinu."

Začínajúci tréner získaval skúsenosti na seminároch u majstra Kozu, jediného majstra šermu u nás a vraj aj v strednej Európe. Ján Kober dosiahol stupeň starší učeň. "Je to podobné ako napríklad v karate. Najprv sú žiacke stupne, potom učňovské, tovarišské a nakoniec majstrovské. Starší učeň je tesne pred tovarišom," vysvetlil mladý šermiar. V kútiku duše však dúfa, že raz získa aj ten majstrovský. "Získať ho, to je ako zdolať Mount Everest. Nie je to nemožné, ale ani jednoduché. Ale budem sa snažiť."

Umelec s mečom v detstve nemal ani potuchy, že raz zakotví pri šerme. "Trošku sme sa mlátili palicami, ale to nebol šerm. Skôr sme sa hrali na filmové hviezdy." Až neskôr pocítil, ako postupne podlieha vábivému volaniu historického umenia. "Šermovanie ma skrátka upútalo a drží ma to dodnes. Má niečo, čo nič iné nemá. Bavia ma bojové umenia ako také. Skúšal som čosi japonské, ale zistil som, že filozofiou mi to veľmi nevyhovuje. Radšej som si vybral niečo európske."

Naučiť sa šermovať vraj nie je až také zložité. "Stačí byť aspoň trochu pohybovo zdatný, lebo niektorým ľuďom dáte do ruky meč a vôbec, ale vôbec s ním nedokážu pracovať. Je v tom určite aj trochu talentu, ale v podstate každý sa to môže naučiť," tvrdí tréner.

V Ráde sv. Michala trénujú najmä s veľkými mečmi. Ich váha môže byť od jedného do maximálne troch kilogramov. Sú to kópie starých zbraní, lenže sú tupé. V rytierskych dobách boli meče ostré ako žiletky. Keď človek zvládne základné techniky ovládania zbrane, dokáže s ním neuveriteľné kúsky. "Aj s veľkým obojručným mečom sa dá zručne narábať. Na hradoch síce hovoria, že také meče vážia dvadsať kíl, ale nie je to tak. Ak toľko vážia, tak sú to nejaké koľajnice a nie staré funkčné zbrane," smeje sa J. Kober.

Členstvo v skupine historického šermu znamená aj vystupovanie pred publikom. Ako zvláda účinkovanie pred zrakmi divákov samotný tréner? "Ja osobne nie som exhibicionista. Najviac ma baví šerm, vystupovanie už menej. Ale nemám s tým problém. Vyhovujú mi aj naše scénky, ktoré sú ladené skôr vážne ako komicky, lebo nie som až taký šoumen, aby som dokázal rozosmiať celé publikum," priznáva šermiar, ktorý v súkromí pracuje ako zubný technik.

Popri práci, šerme a tréningoch mu už veľa času na iné koníčky nezostáva. Ale historické filmy si občas stihne pozrieť. Ako profesionál dokáže aj šermiarske scény posúdiť z iného pohľadu. "Väčšinou sú dosť biedne. Oni tam štrikujú. Nahodíte im vlnu na meče a je z toho krásny sveter. Je málo filmov, kde sú naozaj perfektné a realistické scény."

Do vkusu Jána Kobera zapadli Traja mušketieri s Michaelom Yorkom, Rob Roy alebo Kráľovná Margot. V jeho hodnotení dobre obstáli aj novšie filmy. "Dobrý šerm bol vo filme Piráti Karibiku alebo Pán prsteňov. Tam boli dosť realistické scény. Bum - bum a jeden mŕtvy. Asi tak vyzeral šerm aj v skutočnosti. Súperi sa obchádzali, testovali, až nakoniec jeden z nich padol. Nebolo to nič dlhé. Ani my nepredvádzame realistický šerm, ale šerm pre oko diváka," ukončil J. Kober.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš