Odišiel Martin Šafár, umelec zo Spiša
Odišiel ticho, skromne, bez slova rozlúčky, tak ako žil. Dňa 13. januára tohto roku nás navždy opustil Martin Šafár. Bol to človek s veľkým srdcom, milým úsmevom a priateľským prístupom ku všetkým. Ako mladý učiteľ začal pôsobiť na Základnej škole v Spišských Vlachoch. Tu v roku 1963 založil detský spevácky zbor a spolu s kolegom Arpádom Kohanom orchester, čo bolo na vtedajšiu dobu ojedinelé. V tom čase trénoval aj basketbalový oddiel dorasteniek, ktoré doviedol až do dorasteneckej ligy. O rok neskôr založil miešaný spevácky zbor Vlašan, ktorý dirigoval od jeho vzniku celých 35 rokov. Presťahoval sa do Levoče, kde pôsobil ako stredoškolský učiteľ. V rokoch 1991 95 bol riaditeľom SPgŠ v Levoči. Umelecky sa realizoval ako huslista v ľudovej hudbe Čačina v Spišskej Novej Vsi. No láska ku zborovému spevu bola silnejšia. Od roku 1977 viedol Mužský spevácky zbor v Krompachoch, od roku 1990 Spišský učiteľský spevácky zbor v Spišskej Novej Vsi. Ak k tomu pripočítame školský zbor IUVENTUS PEDAGOGICA, vychádza nám resumé, že v roku 1990 viedol Martin Šafár naraz 4 spevácke zbory. Jeho životným krédom bola práca a rodina. Obom sa venoval celým svojím bytím. Jeho veľkou láskou boli husle. Tie ho sprevádzali celým jeho životom, veď aj v škole vyučoval hru na tento nástroj. Už nikdy viac sa nerozozvučia struny jeho huslí, nepodá priateľskú ruku, nezamáva známym, tak ako to bolo jeho zvykom. Žil činorodo, no krátko. Zanechal však na umeleckom poli kus veľkého diela.
M. Lesňáková, Spišské Vlachy
O prežití dôchodkového veku som mal iné predstavy
V čase plánovaného zvýšenia cien za plyn bola v médiách uverejnená správa, že zvýšenie od 1. januára "iba" o 31,5 percent nebude až také hrozné, mesačne to bude pre domácnosť znamenať 637 korún, ročne 7 643 korún. Skutočnosť je však celkom iná. Nedávno pracovníci plynární začali s odpočtom spotreby, obdržali sme presné ceny za meter kubický plynu. V inkase to už bolo celkom jasné: kým v roku 2003 sme platili mesačnú zálohu za plyn 3030 korún, od nového roku už 4040 korún, teda zvýšenie "len" o 1010 korún mesačne, teda ročne o 12 120 korún. Vlani sme spolu s doplatkom za plyn zaplatili spolu 39 160 korún, tento rok to bude 48 480 korún, keď k tomu pripočítam doplatok, vyjde mi suma 52 480 korún. Ostatné zvýšenia zatiaľ v inkase neboli.
K našim dôchodkom je ťažké vôbec niečo povedať. Zvýšenie o štyri percentá je skôr urážkou, štátna vrchnosť sa k nám chová arogantne aj napriek tomu, že sme to boli my, čo sme im dali do vienka obrovské majetky z obdobia socializmu. Po reformách nám už aj na potraviny zostáva len veľmi málo peňazí. Suma sumárum budeme trpieť zimou, chorobami a podvýživou. Všetko iba preto, že schodok financií musí byť 3,9 percenta HDP akoby nebolo jedno, čo to bude 78,495 miliárd korún, alebo o niečo viac. Aj tak to vždy bude iba schodok, naša zadĺženosť sa zvyšuje...
Je tu aj určitá záhada v návrhu štátneho rozpočtu ministerstva financií sa uvažovalo s príjmami vo výške 249,2 miliardy korún, výdavky mali byť 310 miliárd, schodok 78,495 miliárd. Otázka znie, kam sa podel rozdiel v príjmovej časti, ktorý činí 17,2 miliardy korún? Bola by to trochu vysoká tajná rezerva pre vládu! Z týchto prostriedkov sa kľudne mohli zvýšiť dôchodky aj o osem percent.
Nuž, o prežití dôchodkového veku som mal celkom iné predstavy. Akosi sa nenapĺňajú. Stále si kladiem otázku, načo som v socializme vôbec toľko pracoval?
Oto Petrás, Ľubica
Raj na zemi nám zatiaľ nehrozí
Predpokladajme, že sa dožijeme vytúženého cieľa, vstupu do EÚ - vytúženého raja, ktorý nám doterajšie vlády už 15 rokov sľubujú. Zatiaľ nám raj na zemi nehrozí. Ceny sa šplhajú do neba a s nimi sa rozrastá chudoba a peklo. Doteraz ešte stále nevieme, čo nás čaká v tom raji, ale výroky niektorých veci znalých nie sú ružové. V budúcich 15 až 30 rokoch nás vraj nijaké zlepšenie nečaká. Keď vstúpime do únie, prídu ďalšie vyrovnávania cien plynu, elektriny a ďalších produktov. Ak by sme porovnali ceny za plyn v roku 1989, kedy stál kubík 0,40 Kčs, nuž za vtedajší priemerný plat by mohol občan kúpiť 6000 kubíkov plynu, čo je ročná spotreba v jednom dome. Dnes stojí kubík 10 Sk a za súčasnú priemernú mzdu by si občan kúpil iba 1500 kubíkov, to znamená, že by mu priemerná mzda 15-tisíc korún pokryla potreby iba na 25 percent. V únii by sme mali vyrovnať cenami s ostatnými štátmi. Žiaľ, nehovorí sa o tom, že by sme mali s nimi vyrovnať aj mzdami. Priemerné mzdy by sme od roku 1989 museli zvýšiť nie na 15-tisíc, ale na 75-tisíc korún, tak narástla cena plynu. Samozrejme, nie všetko sa takto zvýšilo, poštovné len 14-násobne, cestovné 6-násobne, cena chleba 8-krát, rovnako aj cena mlieka. Vo vláde sú ministri-milionári ako Kaník, Zajac a Rusko, ktorí nemajú ani páru, čo je to bieda. Od čestného predsedu Futurologickej spoločnosti som sa dozvedel, čo treba robiť: "Štát musí prestať servilne slúžiť podnikateľom, tí si vystačia na trhu sami, mal by lepšie slúžiť svojim radovým občanom, ktorí platia za jeho fungovanie. Spoločnosť založená na humanistických princípoch musí rešpektovať, ba presadzovať nielen v politike, ale aj v každodennom živote sociálny ekologický aspekt vývoja. Musí trhovú ekonomiku využívať len ako prostriedok na dosiahnutie cieľov, ktoré sú zárukou celkovej kvality života ľudí." Moja poznámka na záver - lepšie už bolo.
Ladislav Boržík, Harichovce
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
