Fotografiami, ktoré vystavuje v prešovskej reštaurácii U Nestora. Pozrieť si ich možno do 15. februára. Na štvrtkovej vernisáži mal J. Hlubovič pod baretkou obväz.

"Pripravovali sme výstavu. Zrazu som skolaboval, presne sa nepamätám. To, čo sa stalo, viem len z vysvetľovania. Išiel som proti dverám pre bulletin na výstavu a potom len viem, že ma dvíhali a podo mnou bolo plno krvi," povedal nám o okolnostiach, ktoré zapríčinili zmenený 'imidž'.

Napriek rozbitej hlave však vernisáž dopadla dobre. Nestor sa zaplnil návštevníkmi výstavy, ktorých na úvod čakal program pripravený Divadlom Jonáša Záborského, konkrétne Igorom Kasalom s Julom Selčanom mladším. "Z Draculu spievali Sám a sám, bez madam. Bol som dlho sám, sedem rokov, teraz už zase mám. Snúbenicu som predstavil pred všetkými, takže už nie som sám (bez madam)," povedal Ján Hlubovič, ktorého tvorbu predstavil jeho dlhoročný súpútnik Miro Ondirko.

Výstava Jána Hluboviča nesie názov Medzi jednotkou a nulou. "Počítač pracuje len s dvoma hodnotami. Rozozná nulu - nič, vypnuté, tma... A jednotku - maximum, zapnuté, svetlo... Všetko je kombináciou týchto dvoch hraničných hodnôt, medzi ktorými je pre počítač nepreniknuteľná oblasť," objasnil názov výstavy Jozef Frajkor, takisto počítačový grafik.

V umení sa Ján Hlubovič pohyboval skôr z druhej strany, ako divák, organizátor, tvorca reklamy, spolupracoval takto napríklad s výtvarníkom Ľubom Gumanom. A zrazu sám vystavuje svoje diela. Ako k tejto premiére teda došlo? "Pätnásť rokov robím v reklame, pätnásť rokov robím s počítačom, s grafickými programami, robím pre ľudí, ktorým plním ich grafické želania a dávam do toho svoj grafický názor. Ale keby som sa mal vrátiť na začiatok, chodil som na výtvarnú, kreslenie, hoci nikdy som nebol taký dobrý. Nevedel som si nájsť nástroj, s ktorým by som vedel niečo dobre nakresliť, spraviť sochu a podobne. Keďže sa pätnásť rokov venujem počítačovej grafike a myslím, že som v nej dobrý, tak mi to našlo ten vyjadrovací nástroj."

Každá Hlubovičova fotografia je dotvorená počítačom. Je teda akousi surovinou pre ďalšie spracovanie. Jeho zábery sú reálne, hoci pri nich využíva retuš, rozostrenie, zostrenie... "Na počítači sa dá urobiť čokoľvek, vymeniť budova, zmazať okno - no toto tu nie je, realita nie je zmenená."

Zaujímavé sú témy jednotlivých veľkoplošných fotografií. Sú na nich zákutia Prešova, akty, ľudia, na pohľad v nich prevažuje duchovno, či už sa to týka zobrazení kostolov, alebo ľudí. "Lákajú ma ľudia. Neviem, či v tom mám úplne jasno, asi nie, ale najpodstatnejšia je pre mňa atmosféra. Na človeka sa môžeš dívať z tisícich uhlov pohľadu. Keď si sa na niekoho díval pred pätnástimi rokmi a dnes, skús si na to spomenúť, ako si ho vtedy videl - inak ako dnes. A na tej fotke sa to nedá povedať, ako ho vidím. Preto napríklad tie Vidiny (jedna z fotografií - pozn. red.) sú rozmazané. Je na nich veľmi konkrétna nekonkrétna žena, alebo opačne. Teda mňa skôr láka tá nálada. Emócie. Ani fotografie z mesta nie sú reprodukciami objektov, ale zachytávajú duch miesta. Toto ma láka. Neviem spraviť dobrú fotku ako nejakú realitu, nevedel by som spraviť knihu o Prešove ako napríklad Dionýz Dugas," zamyslel sa J. Hlubovič, ktorý sa domnieva, že aj počítač je nástroj, ktorý treba zvládnuť. "Je zdanlivé, že spravíš čokoľvek a ono to beží. Áno, ale treba to vedieť. Veď aj ceruzku vie každý zobrať do ruky, ale len niekto s ňou vie čosi vyčariť."

Počítačovú grafiku vníma ako pomôcku, ako jeden z nástrojov a myslí, v klasickom chápaní ponímaní postupne zanikne. "Teda v tom zmysle, že každý má doma Corel a niečo si kreslí." V týchto dňoch je aj v Šarišskej galérii výstava, kde hrá počítačová grafika dôležitú rolu. Ide o tlače Martina Gerboca, na ktorých sú fotografie počítačovo spracované a doplnené o text do formy komiksu.

Jána Hluboviča sme sa opýtali, či sa pomaly nedostáva počítačová tvorba z roviny komercie a zábavy do roviny umeleckej. "Neviem to takto posúdiť, no skôr nie. Skôr si myslím, že sa začínajú ukazovať rozdiely medzi odborníkom a neodborníkom. Je napríklad vidieť, či stránku robil zdatný polygraf, alebo či o polygrafii človek nič nevie, len že sa tam dá dať také alebo onaké písmo. Je to vidieť a čím ďalej, tým viac to bude vidieť."

Výstavu Medzi nulou a jednotkou nesprevádzala žiadna reklamná kampaň, ani nebola extra avizovaná. Autor na ňu pozval ľudí, ktorí zaplnili výstavné priestory, inak si svoju debutovú výstavu nepropagoval, hoci sa reklame venuje profesionálne. Takže platí, že šuster chodí bosý. "Nie, nie," namietol Ján Hlubovič. "Je to výstava hlavne pre priateľov a myslím, že oni najlepšie vedia, čím všetkým som prešiel, kde som bol. V mojom živote sú obrovské úskalia, mnoho ľudí sa mi otočilo chrbtom, ale skutoční priatelia ostali. A tí tu dnes boli. Takže si myslím, že nemá význam robiť výstavu nejakú reklamu. Tým priateľom som ukázal to, čo som spravil."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš