pred štrnástimi rokmi v jeden decembrový deň sa mu totiž život takmer obrátil naruby. Čiernym míľnikom v jeho živote bola nehoda na Železničnej stanici v Margecanoch, pri ktorej prišiel o ľavú ruku. Napriek hendikepu však tento Gelničan naďalej ostal verný svojím snom, v žiadnom prípade nezanevrel na osud. Naďalej aktívne športuje a napriek spomínanému úrazu je učiteľom telesnej výchovy na krompašskom gymnáziu.

Pán Mikolaj, ako sám hovorí sa s kladným vzťahom k športu zrejme už narodil. Atletika, basketbal, volejbal, hádzaná. Nebolo snáď športu, ktorý by v detstve a mladosti neskúsil. "Odjakživa som si predstavoval, že šport bude jednak moja záľuba, ale aj povolanie," popisuje M. Mikolaj. Jeho životná púť teda smerovala do školských telocviční. Po vysokej škole učil telesnú výchovu najprv v Jaklovciach, potom v Gelnici a momentálne pôsobí na krompašskom gymnáziu. Napriek svojmu handikapu pán Mikolaj má aj tri trénerske licencie na ľadový hokej, plávanie a volejbal. Dokonca sa nám priznal, že nie pre neho problém urobiť stojku a kotúľ letmo.

Práve príprava na trénerstvo obrátila jeho život na určitú dobu naruby. "Vracal som sa z Bratislavy, kde som sa pripravoval na trénerstvo v ľadovom hokeji. Spomínam si, cestoval som domov nočným rýchlikom, bol som ospalý, uzimený, obvešaný taškami, pretože bol december krátko pred Vianocami. V Bratislave som preto nakúpil darčeky pre rodinu. Okrem toho v hlave mi neustále vírilo, že sa musím ponáhľať domov. V ten deň som ráno mal ísť do práce," popisuje M. Mikolaj, ako sa jeho knihe života začal obracať list na tú snáď najčernejšiu stranu.

V Margecanoch na železničnej stanici mal pán Mikolaj prestúpiť na motoráčik do Gelnice. V rannom šere si však pomýlil vlaky a nastúpil do nesprávneho. Okamžite si však uvedomil svoj omyl a snažil sa z pohýnajúceho vlaku vystúpiť. "Odvtedy si už na nič nepamätám, prebral som sa až v nemocnici a bez ľavej ruky," spomína na smutné udalosti M. Mikolaj.

Život sa mu v tej chvíli obrátil naruby, ale ako hovorí v prvých dňoch po ťažkej nehode mu veľmi pomáhala rodina a priatelia. "Ani na chvíľu som nepomyslel na to, že by som mal opustiť svoje zamestnanie a byť odkázaný na invalidný dôchodok. Spomínam si, boli sme s manželkou na vychádzke a ona mi hovorí: Marcel schovaj tú protézu do vrecka. Zarazilo ma to. Rozhodol som sa, že nebudem nič skrývať, chcel som predsa naďalej učiť, stretávať sa s ľuďmi a dokonca aj športovať. V žiadnom prípade som neplánoval plakať niekde v kúte," pokračuje vo svojom rozprávaní Gelničan, ktorý pevnou vôľou prekonal najhoršie chvíle vo svojom živote. Ostal aj verný svojej životnej láske - športu.

"Hokejku som si upravil, tak aby som ju bezpečne mohol držať pomocou protézy. Lyžiarsku palicu som prevŕtal, pomocou remienka mi drží na protéze. Plávam, aj keď priznám sa, protéza ma ťahá smerom nadol. Jedine čoho som sa musel vzdať, tak to je hra na gitare," popisuje M. Mikolaj. Dokonca tento športovec z Hnileckej doliny roky súťaží na Majstrovstvách Slovenska telesne postihnutých plavcov. Je šesťnásobným slovenským vicemajstrom. V roku 2000 bol zase medzi ocenenou desiatkou najlepších športovcov v regióne.

"Snáď najväčšou životnou poučkou boli pre mňa kúpele v Kováčovej. Zoznámil som sa tam aj s mladými ľuďmi, ktorí po rôznych úrazoch, ostali paralizovaní na vozíku. Zažil som ako od nemohúcnosti plakali. Vtedy som si povedal: Marcel, život je veľmi krásny, veď ty nemáš iba ruku, môžeš takmer všetko robiť tak ako doteraz," spomína M. Mikolaj.

Bohužiaľ, ako sa hovorí, nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Pán Mikolaj musel zniesť ešte aj ďalší úder od osudu. "Práve keď som sa na Štrbskom Plese pripravoval na olympiádu, ktorá sa mala konať v Atlante, ozvala sa moja noha. Boli to také bolesti, priznám sa, plakal som," dodáva M. Mikolaj. Ku jednému hendikepu pribudla endoprotéza a s ňou ďalšie obmedzenia v športe. Napriek tomu sa v závere vyznáva: "Život je ťažký a krutý ale zároveň krásny. Človek by sa preto nemal vzdávať svojich predsavzatí a snov."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš