trate. Vyžaduje si nielen duševnú, ale najmä fyzickú silu. Zdrojom tej prvej je pre krompašského prednostu Ing. Petra Bratka (na snímke) rodina. Tú druhú získava na svahoch krompašských Plejsov. Hoci doslovné znenie titulku je jeho zväčša zbožným želaním, často si pred tým, ako zasadne na svoju prednostovskú stoličku, obuje lyže a pracovný deň začína lyžiarskym antré. Nie je však ničím neobvyklým vidieť ho na svahoch aj cez víkend.
"Zjazd je najlepším spôsobom, ako si vyventilovať adrenalín. Lyžujem vždy keď mám čas. Rád by som si to možno vyskúšal aj niekde inde než na Plejsoch. Vnímam to najmä ako možnosť získať nové skúsenosti. Mojim cieľom je na Plejsoch zaviesť určité pravidlá lyžovania. Vtipným spôsobom to vniesť pod kožu všetkým lyžiarom. Množstvo z nich sa rúti dolu svahom a neuvedomuje si nebezpečenstvo, ktoré tým spôsobujú. Isté pravidlá je potrebné dodržiavať. Ja síce jazdím rýchlo a mám výhodu v tom, že ma nikto nenaberie, no je to v situáciách, keď nemôžem nikoho ohroziť. Niektorí, najmä začínajúci jedinci, však lyžujú zvláštnym spôsobom a zrazu nezmyselne zmenia smer. Práve tam vznikajú kolízie. Dokonca mám pocit, že majú snahu nejakým spôsobom svah zjazdiť hore kopcom. To sú najmä tí, ktorí sa viac než o gravitácii učili o zbraniach hromadného ničenia...," približuje P. Bratko.
A aké boli začiatky lyžujúceho prednostu? "Lyžujem v podstate od malička. Ja som bol tým šťastlivcom a začínal som v čase, kedy lyže ešte neboli bežne s hranami. Otec ako učiteľ mal na starosti sklad s lyžami, takže som dokonca mohol vyskúšať aj bezpečnostné špičky na lyžiach. Zažil som všetky druhy viazaní aj tie, pri ktorých sa človek ani po zrážke s medveďom nemôže odpojiť z lyží. Lebo v tom čase lyže boli drahšie ako to zdravie," spomína s úsmevom krompašský prednosta.
Úsmevné príhody hrajú v jeho lyžiarskej kariére prvé husle. I keď bolo dosť aj tých, z ktorých ako priznáva vyšiel iba zázrakom so zdravou kožou. Doteraz si spomína na to, ako trať Bielej stopy absolvoval na zjazdových lyžiach. "Bol to zraz mládeže na Králikoch pri Banskej Bystrici. Bolo nás tam asi desať, z toho dvaja mali bežky. Tí si odbehli nejakú "súkromnú" trať a zmeškali posledný autobus. A tak sme tam zo solidarity ostali, náš profesor bol dokonca bez lyží. Takto sme sa dali na cestu do Bystrice. Aspoň že sme tušili smer kam ísť. Našou lyžiarskou výbavou však bolo takmer nemožné odjazdiť cestu na lyžiach v metrovom snehu. Zvolili sme radšej pešiu trasu. Bol to určite jediný prvovýstup v celom okolí. Keď sme zbadali svetlá prvého mestského paneláku, zaplavil nás pocit šťastia, že sme to prežili."
P. Bratko má v zásobe aj trápno-smiešne príhody. Posledná je z pred niekoľkých rokov. Vtedy bola jeho dcéra na lyžiarskom výcviku na Plejsoch. "Bolo ráno a ja som si išiel trocha zalyžovať. Pred chatou som zbadal dcéru so spolužiakmi a chystal sa ju pozdraviť. Naskočil som na lyže a nahodil určitý štýl, lenže to som nevedel o čerstvo nafúkanej kope snehu práve v smere mojej trasy. A to mi bolo osudné. Zastavil som sa až tvárou v snehu iba niekoľko metrov od nich. Bol to síce neškodný, ale veľmi hlúpy pád. Všetci sa s chuti smiali. Dcéra sa ma iba vyčítavo opýtala, že čo jej to tu robím za cirkusy," spomína P. Bratko.
Zároveň priznáva, že začiatkom lyžiarskej sezóny dlho na svahu nevydrží. Musí sa najprv poriadne rozcvičiť. V jej závere však už jeho forme nič nechýba.
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
