študentky Stredného odborného učilišťa (SOU) textilného vo Svite sa natoľko zlepšil, že lekári ju vo štvrtok preložili z pooperačnej izby traumatologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Poprade na oddelenie medzi ostatných pacientov. Podľa slov lekárov, dievča sa pomerne rýchlo uzdravuje a aj psychicky je na tom lepšie, ako sa očakávalo. S fotografovaním však nesúhlasila. Nechce aby ju ľudia poznávali na ulici.
Sympatická plavovláska má však udalosti z piatkového predpoludnia stále pred očami. Všetko sa odohralo v priebehu niekoľkých minút. "O ôsmej ráno som vyrazila zo Svitu do Popradu s tým, že idem ku mojej ženskej lekárke, pretože som mala predmenštruačné problémy a nechcela som ísť do školy. Kráčala som po chodníku po ľavej strane, po pravej strane ma minul pán s troma psami. Troška ďalej som pred sebou uvidela chlapca. Podľa oblečenia vyzeral, že je z chudobnejšej rodiny. Mal na sebe nemodernú prešívanú vetrovku a nohavice s mrkvovým strihom, ktoré mu boli krátke. Na hlave mal šiltovku. Pomyslela som si, že je to nejaký študent. Keďže som sa veľmi ponáhľala, prešla som okolo neho. Ešte som sa ho opýtala, či nemá zápalky, alebo zapaľovač, lebo som si chcela pripáliť. Povedal, že nie. Pridala som do kroku a nechala som ho za sebou. Bola som už skoro pri Tescu, keď som počula za sebou kroky v snehu. Keď som trocha pootočila hlavu, videla som vedľa seba tieň. Zrazu som zacítila bolesť v pravom ramene. Najskôr som si myslela, že ma iba buchol päsťou. Po údere som spadla na zem. On si sadol na mňa. Boli sme oproti sebe tvárou v tvár. Najskôr ma pýtal mobil, ten som mu dala. Potom chcel, aby som mu dala retiazky. Povedala som mu, že retiazky nemám. Na to som zbadala, že má v ruke nôž a ním ma začal bodať do krku a do hlavy. Nôž som si dobre nevšimla. Pamätám si len, že bol kuchynský. Veľmi som sa bála a začala som kričať. Bránila som sa. Chcela som mu nôž vytrhnúť z ruky, ale poranila som si prsty. Nevládala som. Potom mi rozopol vetrovku, vyhrnul tričko a skríkol, nech mu ukážem, aké mám kozy. Začal mi sťahovať aj nohavice, ale keď som ich mala asi v polovičke stehien, pozrel sa mi do očí, vstal a ušiel preč. Myslím, že sa zľakol. Celý sa triasol," opísala nám priebeh útoku Popradčanka.
Tá sa hneď ako mladík odišiel postavila, obliekla a kráčala krížom cez pole k približne pol kilometra vzdialenej benzínovej pumpe. To už jej z početných bodno-rezných rán tiekla krv. Mala ju všade, na šatách aj na tvári. Na bezínovom čerpadle sa jej ujala najskôr obsluha, neskôr popradskí hasiči, ktorí jej poskytli prvú pomoc. O niekoľko minút ju sanitka odviezla do popradskej nemocnice.
Tam putovala rovno na operačný stôl. Popradčanka mala bodné rany v chrbte na hlave a na hrdle. Nôž jej vážne poranil hrtan a hltan. Podľa slov lekárov, rana na krku mohla spôsobiť smrť.
Poškodená však už na konci týždňa mohla polícii opísať útočníka. Prešovskí a popradskí kriminalisti na základe popisu vytypovali podozrivé osoby. Už v pondelok predpoludním bol zaistený jeden z možných páchateľov. Išlo o 18-ročného Jozefa P. zo Svitu, študenta SOU stavebného v Poprade. Policajti našli u mladíka doma šaty, ktoré zodpovedali popisu poškodenej. Neskôr im ukázal aj miesto, kde zahodil nôž. Pre istotu ešte raz navštívili mladú študentku a priviedli aj podozrivého. "Postavili predo mňa šesť figurantov. Spoznala som ho hneď. Každý jeden z nich sa mi pozrel do očí, len on nie," povedala nám Popradčanka.
Paradoxom je, že hoci v deň keď mladík na študentku zaútočil oslávil osemnáste narodeniny a stal sa formálne dospelým, súdený bude, ako mladistvý. Ako pre náš denník pred časom uviedol vtedajší hovorca Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade Pavol Paračka, zákon hovorí, že v čase spáchania skutku bol Sviťan ešte maloletým. "Ak by skutok spáchal o deň neskôr, mohol by byť súdený už ako dospelý," konštatoval P. Paračka. V praxi to znamená, že súd môže Jozefovi P. vymerať trest iba nižší trest v rozmedzí od päť do desať rokov. Ak by bol plnoletý, hrozil by mu nepodmienečný trest od desať do pätnásť rokov. Popradčanka to považuje za smiešne. "Veľmi som sa vtedy bála. Myslela som si, že už nebudem na tomto svete, že už neuvidím moju mamku, priateľa, sestru. Nikdy predtým som si neuvedomila, že život a zdravie môže byť taký vzácny. Ak by som mohla, dala by som mu doživotie. Také niečo sa nedá odpustiť. Viem, že sa oň rodičia nestarajú, ale preto sa nezabíja. Keď mi chcel ukradnúť telefón, mohol ma omráčiť, ale nie dopichať ma," odkázala Sviťanovi študentka, ktorá bude psychicky poznačená na celý život.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
