pôsobenia občianskeho združenia Klub Venuša, ktoré združuje ženy po liečbe rakoviny prsníka. Mimochodom, podľa oficiálnych zdrojov ročne takto ochorie šesťtisíc žien, čo je naozaj alarmujúce číslo. Najmä, ak sa ich veková hranica stále znižuje.
Skúsenosť klubu je však taká, že za 10 rokov pôsobenia, či už pri šírení osvety o prevencii pred onkologickými ochoreniami, pri organizovaní Dňa narcisov v spolupráci s Ligou proti rakovine, alebo pri obyčajnej ľudskej pomoci jedna druhej nedokázali nájsť útočisko. Celé roky boli odkázané len na pomoc dobrých ľudí, ktorí im na nejaký čas požičali svoje priestory. Štátne inštitúcie aj mestské, napriek opakovanému oslovovaniu, mali len odmietavú odpoveď. Nepomohla ani korešpondencia s ministrami a politikmi na najvyššej úrovni. "Funkcionári sú zvyčajne muži a u nich sme nenašli porozumenie. Neraz sa nám zdalo, že sme ich vydesili," dodala členka výboru Mária Zichová. Zakaždým odchádzali smutné a sklamané, najmä keď sa dozvedali o podpore športovcov, kultúrnych akcií, detských kolektívov a podobne. Nechceli nič nemožné. Len mať stabilné priestory pre svoje členky a ich rodiny, kde by im poskytovali pomoc, no najmä adresu, s ktorou by sa mohli zaregistrovať a ako občianske združenie vstupovať do projektov.
Keď pochopili, že si musia pomôcť samé, zvolali stretnutie žien na rôznej profesionálnej úrovni v priestoroch Centra zdravia Energy, teda zase vďaka ochote E. Čechovej, ktorá má osobnú skúsenosť s touto zákernou chorobou a spoločne hľadali východiská. Ako sa ukázalo, existujú. Poslankyňa prešovského mestského zastupiteľstva, inak aj psychiatrička, Inge Eristavi - Nováková, jedno z nich navrhla. Keďže sa stala členkou správnej rady spoločnosti Prešov Real, s. r. o., prisľúbila, že sa pokúsi presadiť priestor cez túto spoločnosť. Ďalšia poslankyňa mestského aj regionálneho zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja Štefánia Andraščíková, inak aj prodekanka Fakulty zdravotníctva PU, navrhla možnosť získať priestor v knižničných priestoroch na Levočskej ulici, alebo v objekte obvodného úradu po odsťahovaní Sociálnej poisťovne. Riaditeľka Akadémie vzdelávania v Prešove Emília Martinková im zase ponúkla pomoc a partnerstvo v príprave projektov v rámci fondov EÚ, ale aj Európskeho sociálneho fondu.
Cieľom klubu Venuša je totiž založiť aj agentúru na podporu ďalšieho vzdelávania, sociálnej a psychologickej pomoci pacientkám aj rodinám, ale aj zamestnávania preliečených ľudí. "Podľa mňa sú ženy ponechané napospas osudu. Už dva roky bojujem s byrokraciou a úradníkmi a celý ten čas sa snažím iba získať informácie, ako by sa dalo týmto ženám pomôcť vrátiť ich do života. Je to kruté, ale pravdivé. Onkologickí pacienti, ale aj tí preliečení, potrebujú neustále pomoc. Po stanovení diagnózy rodiny svojim blízkym niekedy nevedia pomôcť. Sami sa musia s úderom vyrovnať a nie sú pre chorých oporou. Reagujú zle," povedala Mária Kurtová. Neskrývala, že sama prežila toto peklo v svojej rodine, keď jej jedna sestra zomrela na rakovinu a sotva sa vyrovnali s touto stratou, ochorela druhá sestra, navyše aj so zdravotným postihnutím.
Odzneli však aj iné kritické pripomienky. Stabilizovaných pacientov totiž tento systém po piatich rokoch posiela do pracovného procesu, ale ako tvrdia členky klubu Venuša, rakovina je nevyliečiteľná. Pod vplyvom rôznych okolností dochádza k recidívam o niekoľko týždňov, mesiacov, rokov a je skôr výnimkou, ak sa metastázy neobjavia na iných orgánoch. Na druhej strane spoločnosť nevytvára podmienky na to, aby mohli mať skrátený pracovný čas, alebo aby ich vôbec niekto zamestnal. Pritom aj preliečený pacient musí užívať lieky. "Systém doplácania na lieky znevýhodňuje najmä onkologických pacientov, aj keď sa navonok tvrdí, že to tak nie je. Taká preliečená pacientka musí mesačne užívať napríklad dve dávky liekov, na ktoré dopláca 4-tisíc korún. Čo ak ich nemá, či už z invalidného dôchodku, alebo sociálnej dávky? Dopláca sa aj na opiátové preparáty už v konečnom štádiu choroby, kedy pacient nemôže vydržať bolesti," poznamenala, vychádzajúc z reality v praxi zdravotná sestra Anna Mikšíková.
Podobne reagovala aj na reštrikcie v zákone o sociálnej pomoci Eleonóra Brziaková, inak tiež medička. "Minister Kaník stopol príspevky na opotrebovanie šatstva. Pýtam sa, či žene bez prsníka, ktorá potrebuje epitézu, a tá mimochodom stojí 1 700 korún, už netreba podprsenku? Prečo by nemohla mať aj dve? Prečo si musí takú samozrejmosť odoprieť? To považujem za aroganciu. Kým bol mesačný príspevok 200 korún, dalo sa na epitézu našetriť." To všetko by členky klubu Venuša chceli riešiť, keby mali šancu. Zdá sa však, že spojením síl sa posunuli o krok dopredu a z ich tvorivých nápadov a stabilných priestorov čoskoro vzíde spoločný projekt.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
