poslušnosti. Táto forma organizovanej spoločnosti pretrváva prakticky dodnes. Menia sa iba metódy, ktoré dokážu ovplyvniť podvedomie človeka tak, aby sa stal jej fungujúcim elementom. V Starej Ľubovni existuje na Námestí sv. Mikuláša dom, kde v čase poľskej zálohy (1412 až 1772) pôsobila správa provincie združujúcej vybraných šestnásť spišských miest platiacich dane poľskému kráľovi. Dom "s fiľorami", ako ho volajú Staroľubovňania, bol dlhé roky provinčným domom, kde sídlili kráľovskí úradníci. Sem prichádzali richtári zálohovaných miest odovzdávať predpísané finančné alebo naturálne dávky, či zodpovedať sa z neplnenia nariadení správcu zálohovaného územia, sídliaceho na hrade Ľubovňa.
Akýmsi mementom alebo zdvihnutým prstom mohol v tom čase byť renesančný pieskovcový stĺp vo vstupnej hale domu. Jeho driek je zo strany od vchodových dverí nápadne zbrúsený vo výške pása dospelého človeka. Mechanické úpravy stĺpa nemohli byť vykonané z technických dôvodov (zlepšenie prechodu), pretože je lokalizovaný v strede voľného priestoru a netvorí prekážku v prístupe do domu. Je tu možnosť, že zbrúsenie spôsobili vojaci ostriaci si čepele svojich zbraní práve na drieku stĺpa. Tento názor je však málo pravdepodobný, pretože pieskovec takejto kvality nie je vhodným brúsnym materiálom a vojak mal navyše k dispozícii špeciálnu osielku. Pripravenosť zbrane k reálnemu boju nenechával náhodnému brúseniu na architektonickom prvku tvoriacom stred frekventovaného miesta. Ale túto možnosť jednoznačne vylúčiť nemôžeme.
Reálnejším sa zdá byť vysvetlenie, že stĺp slúžil ako miesto, kde sa vykonávali telesné tresty. Odsúdenec ho musel objať a na druhej strane mu boli v zápästí zviazané obidve ruky. Znemožnil sa mu pohyb a najmä - nemohol sa brániť. Vykonávateľ rozsudku ho takto mohol bez problémov bičovať alebo inak trýzniť. Ľahko sa dá vysvetliť aj zbrúsenie stĺpa, ktoré zrejme spôsobila reťaz železných okov objímajúcich zápästia odsúdeného. S príchodom osvietenstva v druhej polovici 18. storočia dochádza spočiatku k obmedzovaniu a neskôr k úplnému zrušeniu fyzických trestov. Možno práve kus kameňa premenený šikovným remeselníkom na renesančný stĺp je pamiatkou na časy, keď ľudia s kamennými srdcami nechávali aj za drobné previnenia trpieť svojich blížnych.
Autor: Pavol Mišenko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
