Priviedol ho k nemu jeho otec, ktorý bol taktiež futbalistom i futbalovým trénerom.
"V detstve, keď som mal asi dvanásť rokov, som sa okrem futbalu venoval aj stolnému tenistu, ktorý som hrával za Poprad-Matejovce. Vtedy sme sa spoločne s bratom nakoniec rozhodli pre futbal," zaspomínal si na svoje športové začiatky M. Wikarski, ktorý na futbal nezanevrel ani počas štúdia na vysokej škole (VŠ). "Vtedy bola pre mňa prvoradá škola a tak som začal študovať na VŠ v Košiciach. Hrával som vtedy za Hranovnicu, ktorá účinkovala v prvej triede okresnej súťaže. Snom bolo stále sa vrátiť do Popradu, v ktorom som hrával od mladších žiakov, aj keď som rodený Kežmarčan."
Po návrate z Košíc sa M. Wikarski opäť dostal do Popradu, ktorý však v tom čase prežíval krízu a vypadol do štvrtej ligy. "Mal som vtedy 26 rokov a v tom čase som sa zoznámil so svojou terajšou manželkou Máriou, ktorá v minulosti hrávala volejbal. V deň našej svadby prišli za mnou funkcionári Humenného, ktorí mi ponúkli dvojizbový byt a tak sme sa s manželkou sťahovali na východ Slovenska," povedal otec dvoch detí, 14-ročného Mariána a 11-ročnej Dášky, ktoré sa narodili už v Humennom. M. Wikarski pôsobil v tomto meste päť rokov, odkiaľ odišiel na tri sezóny do Trebišova, kde hrával ako profesionálny futbalista.
"Potom mi podali pomocnú ruku kežmarskí funkcionári i mesto Kežmarok, ktorí mi pomohli s bytom a tak som sa rodinkou sťahoval späť do môjho rodiska," zalovil v pamäti M. Wikarski. V Kežmarku tri roky hrával i trénoval v seniorskom štvrtoligovom klube. V súčasnosti je pol roka trénerom Vysokých Tatier. "Celý svoj život som oddal futbalu. Som rád, že moja manželka mi vychádza v ústrety a má pre mňa pochopenie. Teší ma i to, že aj naše deti sú všestranne športovo založené. Marián hráva futbal za Vysoké Tatry a okrem toho sa obaja venujú i lyžovaniu, či plávaniu," doplnil na záver M. Wikarski.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
