po boku človeka. Krátky útek z civilizácie späť do čias kovbojov a indiánov je pre mnohých ľudí priam bytostne dôležitý. Bez výčitiek vymenia pohodlie moderných plechových tátošov za konské sedlo. A keď jazdec s koňom tvoria jeden celok, jednu bytosť, stáva sa pohľad z konského chrbta najkrajším pohľadom na svete.
Aj Ján Gallo z Mengusoviec patrí k ľuďom, ktorým vietor na tvári a vo vlasoch nevadí a dupot konských kopýt je pre neho rajskou hudbou. Majiteľ Športového klubu vytrvalostného a westernového jazdenia a jazdeckej turistiky Hipotur vie, ako chutí pocit, keď sú dôležité len dve veci. Kôň a nedotknutá príroda. To sú - odkedy si pamätá - jeho najväčšie koníčky.
"Náš jazdecký oddiel ako samostatná jednotka vznikol v roku 1992, keď sa odštiepil od poľnohospodárskeho družstva. Naším cieľom je predovšetkým športovo súťažiť a umožniť mladým ľuďom, ktorí majú vzťah ku zvieratám, aby sa mohli takto vyžiť," vysvetlil stratégiu fungovania Hipoturu Ján Gallo.
Jedna vec je športovať a druhá, z čoho chovať kone, aby mohli podávať maximálne výkony. Tak vznikla myšlienka spojiť príjemné s užitočným a jazdecký oddiel sa stal súčasťou kolotoča cestovného ruchu pod Tatrami.
"Poskytujeme rôzne služby nielen pre turistov. Pomáhame aj miestnym obyvateľom, ktorí hospodária na vlastných majetkoch. Zaoberáme sa ťažbou dreva, dovozom rôznych materiálov, oraním záhrad," dozvedeli sme sa od majiteľa trinástich koní.
Služby pre turistov sú však omnoho príťažlivejšou a atraktívnejšou stranou tej istej mince. Hodiny jazdenia, náročnejšie túry pre zdatnejších jazdcov, výlety v koči alebo v zime na saniach sú lákadlom najmä pre zahraničných návštevníkov.
"Máme aj hipobus (hipo = gréc. kôň, pozn. autora). Je to veľkokapacitný výletný voz, ktorý zoberie viac ľudí naraz," pridal J. Gallo ešte jednu aktivitu.
Korene jeho lásky ku koňom siahajú do útleho detstva. "Kone ho zaujímali odmalička. Keď sa na družstve zvážala úroda, vždy som sa priplichtil aj ja. Dovolili mi robiť s koňom drobné práce, a tak som postupne získaval zručnosti."
Práca to nebola jednoduchá, ale túžba jazdiť bola silnejšia. Zo začiatku sa však javila ako nedosiahnuteľná. "Do sedla? Na to som nemohol ani pomyslieť. Po prvé - žiadne u nás v dedine nebolo a navyše, kone sa nemohli využívať na takéto fígle, lebo museli pracovať."
Čo by ale malí chlapci neurobili pre splnenie svojho sna? "Raz sme zobrali potajomky kone z maštale z družstva a šli sme si len tak bez sediel zajazdiť. Prišiel na to predseda družstva a mali sme veľké problémy, dokonca nám hrozili dvojky zo správania. Boli to ťažké chvíle, ale nevedeli sme, ako sa ináč dostať ku koňom."
Niekto tam hore našťastie nad malým milovníkom jazdenia držal ochrannú ruku. Neskôr si pozháňal prvé sedlo, ale ku jazdeniu sa aj tak dostal len veľmi zriedka. Tie chvíle však boli preňho o to cennejšie.
Ján Gallo postupne prekonával problémy a dočkal sa aj odmeny. Titul päťnásobného majstra Československa v distančnom jazdení určite nie je prehliadnuteľný, zvlášť, keď sa všetko potrebné učil ako samouk.
"Distančný dostih je špecialitou nášho jazdeckého klubu, máme aj viacerých majstrov Slovenska. Je to beh na dlhé vzdialenosti v teréne, v prírode. Kôň musí byť perfektne pripravený a v dobrej kondícii, lebo musí zvládnuť 60, 80, 120, na majstrovstvách sveta 160 kilometrov za jeden deň. Samozrejme, že pri tom absolvuje aj veterinárne kontroly a doktori posúdia, či nie je vyčerpaný a môže pokračovať v súťaži," stručne zhrnul pravidlá súťaže skúsený jazdec, ktorý dokonca pre dvadsiatimi piatimi rokmi stál pri zrode tejto disciplíny v bývalom Československu.
Ján Gallo získal viacero prvenstiev aj na rôznych medzinárodných súťažiach. Ale dobre vie, že bez správneho prístupu ku koňom by také výsledky sotva dosiahol. "Kôň je hrdé zviera. Musím mu rozumieť, aby som sa s ním vedel dohovoriť. Láskavé slovo dokáže viac ako bič. Práca s koňom je veľmi pekná a vlieva mi novú silu. To zviera sa vie odvďačiť za všetko, keď k nemu pristupujete s citom. Aj kôň má svoje pocity. Keď sa mu niečo nepáči, dá to najavo, ale vždy mierumilovne. Že je unavený, že ho bolia nohy a chce ísť do teplej maštale. Ale napriek tomu, že toho má plné zuby, poslúchne. Aj hostia, ktorých vozíme, si všimli, aká sme zohratá partia a nešetria slovami uznania," uzavrel J. Gallo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
