drobnými obmenami už vyše desať rokov. A to aj napriek tomu, že nie vždy sa jej darilo. "Myslím si, že kultovou kapelou sme sa stali nie kvôli hudbe, ktorú hráme, ale preto, že sme spolu vydržali tak dlho. A to aj napriek tomu, že boli časy, keď bolo zle," hovorí basgitarista Róbert Dielovský, ktorému nik nehovorí inak než "Riči".
Poopičný stav prežil viaceré nepriazne osudu. Niekoľkonásobnú stratu skúšobne, obdobie, keď kapela aj kvôli nadmernej spotrebe alkoholu nemala ani vlastné nástroje a dokonca aj protialkoholické liečenia dvoch členov. "Toto bolo najťažšie a zároveň najkrajšie obdobie existencie," prízvukuje Riči. Jedným dychom však dodáva, že práve ťažké časy kapelu urobili vyzretejšou, nielen po stránke muzikantskej, ale hlavne ľudskej. "Ako muzikanti sme viac zohratejší. Znamená to, že aj keď urobíme nejaké chyby, vieme ich zakryť. Ľahšie sa nám aj skladajú nové skladby. Viacej sme sa zomkli aj ako ľudia. Stále sme jedna partia. Kapela je naším životným štýlom, s tým rozdielom, že niektorí z nás prestali piť," konštatuje basgitarista, ktorý má ako jediný z kapely aj otcovské povinnosti.
Serióznejší prístup k dianiu v kapele i okolo nej začalo kvarteto muzikantov uplatňovať zhruba pred šiestimi rokmi. Našlo si stabilnú skúšobňu a v nej tvorí v priemere trikrát do týždňa. Zvýšené úsilie prinieslo svoje ovocie. Po vyše desiatich rokoch vyšlo Kežmarčanom ich debutové CD, ktoré dostalo pre punkovú kapelu príznačný názov "Hovno". "Nahrali sme ho a zmixovali za tri dni v štúdiu v Spišskej Novej Vsi. Robil ho s nami Rišo Gužák a musím povedať, že je to naozaj super chlapík. V štúdiu bola maximálna pohoda. Ja osobne som nahral bicie party ku každej skladbe na prvýkrát," hodnotí prácu na debutovom albume bubeník Juraj "Kamzík" Purtz.
Novinka obsahuje 28 skladieb plus jeden bonus. Ide o akýsi prierez tvorby od vzniku kapely až po súčasnosť. Chalani tvrdia, že nehrajú čistý punk, ale punk okorenený metalovými riffmi, pretože všetci vyrastali na starých dobrých metalových "peckách" ako sú Metallica, Anthrax, Heloween a ďalšie. Pokiaľ ide o texty, Poopičný stav v nich nešetrí vulgarizmami. Hudobníci však svorne tvrdia, že ich nepoužívajú preto, lebo nevedia, čo do textu dať, ale pretože sa tam jednoducho hodia. "V textoch si robíme srandu z bežného života. Napríklad v jednej skladbe sme zhudobnili zážitok nášho člena. Ten ležal v nemocnici a nemal si na záchode čím utrieť zadok. Bol to skutočný príbeh," tvrdí so smiechom Kamzík.
Vydanie albumu by malo Kežmarčanom viac pootvoriť dvere do klubov. S koncertovaním to bolo totiž doteraz veľmi bledé. V doterajšej histórii kapela odohrala niečo málo cez tridsať koncertov, väčšinou na svojom domovskom pódiu. "To, že málo koncertujeme, je spôsobené len a len našou lenivosťou. Keby sme neboli takí leniví, už dávno by sme boli známi na celom Slovensku. Chceme to však zmeniť. Práve kvôli tomu sme sa rozhodli natočiť cédečko. Teraz ho posielame do klubov a ľuďom, ktorí by nám mohli vybaviť nejaké koncerty. Dúfame, že sa to pohne trocha dopredu. Najradšej by sme to urobili tak, že by sme koncerty spojili s nejakou dovolenkou, aby sme už konečne niekde vypadli," myslí si Riči.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
