svoje stále úkryty z niekoľkých dôvodov. V prvom rade je to lesná ťažba, zver je citlivá na hluk. V posledných rokoch sa značne zvýšil počet turistov. Nejde však iba o peších. Motorky, dokonca štvorkolky či iné motorové vozidlá, ktoré ľudia využívajú na to, aby sa dostali do prírody poriadne plašia zver," vymenúval nám niekoľko z dôvodov skúsený poľovník pplk. František Kosturák, prečo stále častejšie na našich cestách dochádza ku kolíziám aut s lesnou zverou.
Ďalšou príčinou, prečo sa zver odváži opustiť les je ruja. V súčasnom zimnom období je to zase hľadanie potravy. Veľa škody v lesoch spôsobujú aj túlavé psy takzvaná škodná. Podľa odhadov F. Kosturáka takmer 50 percent vodičov, ktorí autami zrazia zver a pokiaľ nemusia, napríklad kvôli hmotnej škode, tak prípad vôbec neohlásia. "Pri takýchto dopravných nehodách je stratový Slovenský poľovnícky zväz. Napríklad priemerná hodnota srnca je 4-tisíc korún. Oveľa vážnejšie sú však straty na životoch a vážne zranenia, ktoré sú pri spomínaných kolíziách veľmi časté," hovorí F. Kosturák, ktorý je síce poľovníkom, povolaním je však policajt.
Ako ďalej hovorí, pokiaľ vodič jazdí primeranou rýchlosťou pri zrážke si poškodí poväčšine prednú časť auta. "Zver je veľmi citlivá na takéto nárazy a zahynie aj pri zrážke, kedy vodič jazdí 40 kilometrovou rýchlosťou," popisuje F. Kosturák osud zrazených zvierat.
Oveľa tragickejší priebeh však majú nehody, kedy vodič prekročí dovolenú rýchlosť. "Auto vtedy pred sebou tlačí kužeľ vzduchu. Pri zrážke tlak nadvihne zviera a to nenarazí do prednej časti, ale vyššie. Zvyčajne prerazí predné čelné sklo. Ak to zasiahne niekoho z posádky auta, takýto náraz sa podobá úderu dvadsaťkilovým kladivom do hlavy," popisuje F. Kosturák.
Z policajnej praxe si spomína na prípad, kedy autu vošla v noci do jazdnej dráhy črieda srncov. Kvôli vysokej rýchlosti zrazený srnec preletel celou kabínou auta. "Našťastie, celá posádka v aute spala, nikomu sa nič nestalo," spomína F. Kosturák.
Pri migrácii sa zver na cestách správa inštinktívne. Najhoršie situácie nastávajú hlavne za nočnej tmy. Zver oslepená reflektormi častokrát ostane nehybne stáť na cestách, mnohokrát opätovne prebehne na druhú stranu vozovky. "Najhoršie je to s diviakmi. V noci a večer ich kvôli sfarbeniu vodiči zbadajú až v poslednej chvíli," podelil sa s nami o svoje poznatky skúsený poľovník zo Spišskej Novej Vsi.
Pre vodičov, ktorí sa chcú vyhnúť zrážke s lesnou zverou, platí jedno, predvídavosť, ale hlavne primeraná rýchlosť. "Ja sám používam na svojom aute odplašovače. Je to vlastne píšťala, ktorá pri rýchlosti nad 60 kilometrov vydáva vysokofrekvenčný zvuk. Ten odplaší zver, ktorá sa pohybuje v blízkosti vozovky," radí F. Kosturák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
