horolezectvu. Lezenie so všetkými svojimi lákadlami učarovalo aj Kežmarčanovi Štefanovi Bednárovi. Začal liezť ako šestnásťročný a ani takmer tri desaťročia, ktoré odvtedy prešli, nijako neovplyvnili pocity, ktoré ho nútia ísť do hôr.
"Ako každý chlapec, aj ja som prešiel viacerými športmi. K lezeniu ma prilákal starší brat, ktorý s tým začal a mne sa to tiež zapáčilo. Preštudovali sme si knihu Základy horolezectva a potom to už išlo samo," priblížil situáciu spred rokov Š. Bednár.
Spočiatku šlo len o jednoduchú turistiku. Cieľom prvej túry bola Téryho chata. "Pamätám si, že sme šli a šli a ja som už nevládal. Chceli sme prejsť cez Baranie sedlo k Zelenému plesu. Nevedel som si predstaviť, ako to dokážem. Ale nejako sa to podarilo," usmieva sa pri spomienkach kežmarský horolezec.
Postupne sa začal stretávať s ľuďmi, ktorí sa tiež venovali lezeniu a všetko začalo naberať obrátky. Pri lezení na cvičnú skalu však stále nechcel liezť ako prvý. "Nemal som odvahu. Ten strach som prekonal až po rokoch."
Prvý "skutočný" výstup si vyskúšal, ako inak, vo Vysokých Tatrách. Zdolal ľavý pilier Streleckej veže. "Je to v podstate taký bezvýznamný kopec v strede Veľkej Studenej doliny. Z jednej strany sa dá vyjsť s rukami vo vreckách, z druhej je však náročnejší. To bola moja prvá skúsenosť takpovediac naživo," obzrel sa späť v čase horolezec.
Zdolané vrcholy časom pribúdali, nielen doma, ale aj v zahraničí. V osemdesiatych rokoch bol Š. Bednár i členom slovenskej reprezentácie. "Nikdy som lezenie nebral ako honbu na rekordmi. Pre mňa to znamená stretnutie s prírodou, ktoré som sa snažil vychutnať naplno."
Tvárou v tvár prírode je človek vystavený aj nebezpečným situáciám. Stačí chvíľa nepozornosti a k tragédii je len krôčik. "Ale zatiaľ som tu. Keď som bol mladý, veľmi som si neuvedomoval, čo všetko sa mohlo stať. Teraz je to iné. Zažil som všelijaké situácie, ale vtedy nie je čas na rozmýšľanie nad nebezpečenstvom. Jednoducho treba ísť hore, cesta naspäť nie je," podelil sa dlhoročný lezec o svoje skúsenosti.
Jediné, na čo by ho nikto nenahovoril, je rogalo a bungee-jumping. "Na to by ma nikto nedostal, ja som sa už dosť nalietal. Boli to síce len niekoľkometrové 'lety', ale stačilo," smeje sa Š. Bednár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
