tak ani niet čo o nich písať. "Sme predsa Slovania, aj vy Slováci aj my Ukrajinci, akéže to rozdiely," smeje sa jedna z obyvateliek smolníckej bytovky. A veruže sa mýlila, dvanásť rodín z Ukrajiny totiž pred rokmi prežilo to, od čoho sme my Slováci boli zatiaľ našťastie ušetrení, a to strach z následkov Černobyľu. Práve kvôli spomínanej katastrofe prišli ukrajinské rodiny bývať k nám. Pred desiatimi rokmi si novinári u nich podávali kľučky, písali ich životné príbehy, fotili z každej strany. Dnes mediálny záujem o nich utíchol, prisťahovalci z Ukrajiny žijú svoj bežný život podobný tomu slovenskému. Na rozdiel od Slovákov však oslavujú svoje pravoslávne Vianoce trochu inak.
* * *
"Do Smolníka sme prišli bývať v rámci dohody medzi vaším a naším štátom. Keď vybuchol Černobyľ, veľa štátov finančne pomáhalo našej krajine. Slovensko ponúklo presídlenie. Podmienkou však bolo, že záujemci o sťahovanie museli mať slovenských predkov," popísal nám, ako sa Ukrajinci dostali do nášho regiónu, pán Sergej jeden z obyvateľov spomínanej bytovky.
On je síce "čistokrvný" Ukrajinec, matka jeho manželky však pochádza zo Závadky. Na našu otázku, ako dlho trvalo rozhodovanie opustiť domov, odpovedá bez zaváhania, že hneď. "U nás vládol obrovský strach z následkov katastrofy. Informovanosť bola veľmi biedna. Ľudia sa testovali tak, že si na hruď prikladali lyžičku. Ak spadla, všetko bolo v poriadku, horšie však bolo, keď lyžička na tele držala," spomína Sergej zaujímavé ľudové metódy. Z mesta Rovno, ktoré je veľkosťou podobné našim Košiciam, odišli vtedy aj so štvorročným starším synom. Mladší syn Erik má dnes osem rokov a narodil sa už u nás.
* * *
Ukrajinci bývajúci v smolníckej bytovke aj keď neochotne a akosi s ostychom, ale predsa, priznávajú, že po príchode na Slovensko ich čakala dezilúzia a rozčarovanie. "Dovtedy sme žili vo veľkom meste, boli sme zvyknutí na ruch a všetky výhody, ktoré sú spojené s bývaním v meste. Taxíky, električky, trolejbusy. Smolník je na konci sveta, denne tu prejdú tak maximálne dva kone," vyznáva sa so svojich pocitov Sergej.
Najhoršie je to však s prácou. Aj Ukrajinci, tak ako väčšina obyvateľov Hnileckej doliny, pociťujú na vlastnej koži, čo je to bývať v ekonomicky chudobnom regióne a aký je to problém zohnať si prácu. Väčšina žien pracuje v miestnej fabrike na výrobu cigár, muži sú zase roztrúsení po celom Slovensku na týždňovkách. Pán Sergej napríklad pracuje v Košiciach, dochádzanie domov každý deň neprichádza do úvahy, jeho manželka v Smolníku súkromníči ako kaderníčka.
Ako však svorne tvrdia Ukrajnci, v Smolníku si zvykli a nemôžu na miestnych povedať jedno krivé slovo. Tak ako v škole, ani na pracovisku im nikto nikdy nedal pocítiť, že sú cudzí a nežiadaní. Ale predsa, aj keď sme podobné slovanské národy, ťažko sa im zvykalo na našu gramatiku. "U nás sa píše azbukou. Ja som až také problémy nemal, pretože ovládam francúžtinu. Ale chodiť po úradoch a vypĺňať rôzne tlačivá bola pre mňa zo začiatku patália. Dodnes mi najväčšie problémy robia dĺžne. Náš starší syn sa veľmi dobre učí a so slovenským jazykom nám veľmi pomáha," popisuje Sergej s akými trampotami sa museli Ukrajinci popasovať.
* * *
Až pred pár dňami, na rozdiel od nás, obyvatelia jednej smolníckej bytovky oslavovali Vianoce tie svoje pravoslávne. "Aj keď dodržiavame svoje zvyky, neignorujeme ani tie vaše. V čase, kedy vy oslavujete najkrajšie sviatky v roku, sme boli na návšteve u svokry a oslávili sme aj katolícke Vianoce. Tá pravá oslava nás však čaká až teraz v januári," približuje Sergej.
Štedrovečerná večera je u nich ešte pôstna, zato prvý a druhý sviatok, to sú už poriadne hody. Ako hovorí Sergej, či sa už my Slováci urazíme alebo nie, Ukrajinci majú na rozdiel o nás stôl o čosi štedrejší na jedlá. "Pamätám si, bol som na slovenskej svadbe a veľmi som sa čudoval. Stoly sa mi zdali akési prázdne. Keď prišiel fotograf, tak som sa čudoval, čo vlastne chce fotiť, či tie prázdne fľaše a chrumky," s úsmevom spomína Sergej.
Vianočnou špecialitou je u nich pečeňová torta. Pripravia sa placky, tak ako u nás zemiakové, iba zemiaky sa nahradia mletou pečeňou. Placky sa ukladajú na seba, natierajú sa tatárskou omáčkou, posypú sa upraženou cibuľou a nastrúhanou mrkvou. Povrch sa ozdobí vareným žĺtkom. Vraj to dobre vyzerá a ešte lepšie chutí. Jednotlivé prísady do seba vsiaknu a torta získa tú správnu chuť.
Čo však odkukali Ukrajinci z našich Vianoc, tak to je určite kapustnica, ktorá im veľmi chutí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
