svoje deti pred Desatorom! Reku už sme sa dostali až tak ďaleko?
Svoju otázku som adresovala aj spoločnosti, v ktorej som sa onedlho ocitla. Mala som totiž dojem, že si niekto pletie náboženstvo ako také s počínaním cirkví, alebo že sme sa vrátili do nedávnych čias. No ale na svoje prekvapenie som zistila, že ľudia mali rozdielne názory, nad ktorými by sme sa vraj mohli aj trochu zamyslieť. A tu sú niektoré:
Vraj sa naša spoločnosť pohybuje od mantinelu k mantinelu a nepozná cestu tolerancie. Kto vládne, ten má moc a diktuje aj ideológiu.
Kedysi sme pri každej mestskej oslave kládli vence padlým. (Tým, samozrejme, úcta patrí vždy.) Dnes sa urobí omša (či sa začínajú nejaké trhy, či vysväcujeme spolkovú zástavu, či otvárame letnú turistickú sezónu príčina sa vždy nájde) a mne osobne sa už tiež zdá, že sa tieto príležitostné bohoslužby dehonestujú, strácajú svoj pôvodný zmysel a stávajú sa akýmsi ošúchaným príveskom. Nedivím sa, že viacerí kňazi odmietli už takto "šaškovať".
Predtým sa prenasledovali veriaci, dnes sa veriacimi stávajú aj tí, ktorí v škole hlásali proti Bohu, sedia v prvých laviciach a sú váženejší než tí, ktorí nikdy svoj kabát neobrátili. Ak išlo o presvedčivé obrátenie sa a ľútosť klobúk dole. Ale ak by sa niečo zmenilo... vtedy by sme vraj uvideli!
Stalo sa módou robiť svadbu v kostole. No i to prestáva, lebo vraj farári kážu, kedy sa milovať a ako sa milovať... a to je pre mnohých mladých také ponižujúce...
Jednoducho kto chce psa biť, palicu si nájde.
Čo sa týka Desatora aj za socializmu existoval nejaký morálny kódex. Ale čo je škodlivé napr. v starozákonných prikázaniach: nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš to naozaj neviem.
Žiaľ, práve tieto veci sa u nás najviac nedodržiavajú a podľa toho to aj v našej spoločnosti (a nielen v našej) vyzerá.
Naši starí rodičia sa pýtali: a včulejky čo?
A to sa pýtam aj ja.
Autor: Nora BARÁTHOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
