mimoriadne zaujímavej formácie, rok 1997, hovorí o tom, že muzikanti majú už svoje najťažšie časy za sebou.
Práve budúci rok má byť podľa ich tvrdení prelomovým. Kapela sa chce totiž intenzívnejším koncertovaním a vydaním debutového CD hlbšie vryť do povedomia slovenských a možno i zahraničných poslucháčov. "Materiál na nosič je pripravený. Nechcel by som zatiaľ prezrádzať meno konkrétneho človeka, s kým by sme ho mali robiť, pretože by s tým nemusel súhlasiť. V podstate je však všetko je pripravené. Ide iba o to, že to musí všetko 'spadnúť' a koleso sa musí začať točiť," priblížil budúcnosť kapely spevák a líder Okoloidúcich Tóno Nálepka.
Gitarista Vlado Šelep jedným dychom dodáva, že rok 2004 by mal byť bohatší hlavne o koncertné aktivity. "Mám pocit, že nás začína frustrovať neustále hranie v skúšobni. Preto by sme chceli viac koncertovať. Poslali sme nejaké demonahrávky do niektorých slovenských klubov, ktorých nie je málo. Uvidíme, koľko z nich sa nám ozve. Minulý rok sme veľa koncertov neodohrali, pretože sme kompletne pretvárali materiál," doplnil gitarista. Za šesť rokov existencie kapela absolvovala približne šesťdesiat koncertov. Ukázala sa dokonca aj v zahraničí, konkrétne na festivale slovensko-poľskej vzájomnosti v Ľubline. Chalani svorne tvrdia, že nárekom niektorých kolegov o tom, že klubov, kde sa dá hrať je na Slovensko ako šafranu neveria. "Hrať sa dá, klubov je dosť," uzavrel líder kapely.
Okoloidúci nepopierajú, že im bola blízka takzvanej "seatlovská" škola, ktorú charakterizovali kapely ako Pearl Jam, Alice in Chains, Soundgarden, alebo Nirvana. Nový materiál by mal byť o čosi sofistikovanejší a jednoduchší. "Už to nie je iba bohapusté búchanie. Aspoň dúfame, že to tak vyznie. Za týmto materiálom si stojíme. Máme pocit, že je to to, čo cítime," konštatoval V. Šelep.
Zaujímavosťou je, že chlapci si nehľadajú inšpiráciu na domácej hudobnej scéne. Viac ich oslovujú kapely zo susedných Čiech. "Mne osobne sa páči napríklad kapela Chinaski. Páči sa mi tá forma i ich texty. Počúvam tiež Support Lesbiens, Buty, Mig 21, alebo Dana Bártu. Na českých kapelách oceňujem intelektuálny rozmer textov. Nie je to iba bohapusté vykrikovanie nezmyslov. V pozadí toho, čo spievajú sa dá nájsť zaujímavá myšlienka," vysvetľuje gitarista, hoci priznáva, že taký Richard Müller a jeho texty nie sú na zahodenie. Rozdiel medzi slovenskou a českou hudobnou scénou je podľa T. Nálepku v tom, že kým domáci poslucháč sa môže za hubu a texty kapely schovať, českí muzikanti nútia poslucháčov uvažovať. "Myslím si, že česká hudobná scéna si poslucháča viac váži," dodal líder spišskobeľanov.
Myšlienka na diváka a poslucháča však niekedy nestačí. Najmä pri živom vystúpení je dôležitý kontakt s publikom. V tom sa muzikanti zo Spišskej Belej plne spoliehajú na svojho "frontmana". Ten by mal byť autentický a nestrojený. "Ja sa spolieham na chlapov, ktorí hrajú za mnou a na to, že medzi nami a divákmi vznikne nejaká interakcia," myslí si T. Nálepka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
