zabŕda. Sem-tam si odskočí k susedom na polievočku a keď sa jej trinásťročný brat Maťko vráti zo školy, stane sa obeťou jej neposednosti. Maťko si z toho ťažkú hlavu nerobí. Malú sestričku má rád a všeličo jej dovolí. Veď aj on bol a stále je hyperaktívne dieťa a tak spolu vystrájajú všelijaké kúsky. V byte na jednom z ľubovnianskych sídlisk je vďaka nim stále veselo a živo. Tančákovci však napriek tomu celkom nezapadajú do predstáv niektorých ľudí o bežnej rodine. Maťko a Monika sú totiž u nich v pestúnskej starostlivosti a sú rómskeho pôvodu.

Pani Monika Tančáková vychovala s manželom tri vlastné deti, ktoré sú dnes už dospelé a samostatné. Svoju lásku teraz delí medzi ne a dve malé živé striebra.

Malý Maťko si teplo skutočného rodinného krbu vychutnáva už desať rokov a svojim "pestúnom" nepovie inak, ako mamka a ocko. Cesta k detskému aj rodičovskému šťastiu však bola kľukatá.

"Naša dcéra po skončení zdravotnej školy začala pracovať ako detská sestra v detskom domove v Štóse. Tam si našla svojho miláčika Maťka, ktorý veľmi potreboval odbornú zdravotnícku pomoc. Prosila nás, aby sme mu pomohli, tak sme sa do toho pustili. Každý víkend trávil u nás a postupne sme začali riešiť jeho zdravotné neduhy. Dopracovali sme sa k tomu, že dieťa, ktoré sa predtým nevyvíjalo, začalo rásť. Naša dcéra sa rozhodla, že si ho ako slobodná adoptuje. S tým sme my, rodičia, nemohli súhlasiť, tak sme sa rozhodli, že to nebude jej syn, ale jej brat," spomína na neľahké začiatky M. Tančáková.

To, čo nasledovalo potom, však nebolo o nič ľahšie. "Pustili sme sa do vybavovania potrebných záležitostí, ale narazili sme na množstvo problémov. Museli sme podstúpiť často nepríjemné a ponižujúce vyšetrenia, aby sme dokázali, že po 25 rokoch manželstva a vychovaní troch detí sme spôsobilí vychovať ďalšie dieťa. Keď niekoho idú urobiť prezidentom štátu, určite nemusí prejsť takou tortúrou, ako ten, čo si chce osvojiť dieťa," trpko skonštatovala žena, ktorá náročné "procedúry" podstúpila dvakrát.

Keďže Maťko veľmi túžil po súrodencovi a aj Tančákovcom sa jedno hyperaktívne dieťa akosi málilo, rozhodli sa osvojiť si ďalšie. "Maťko mal popri svojom šťastí, že sa dostal do rodiny, aj nešťastie. Nepatrí vlastne ani k bielym, ani k Rómom. Chceli sme, aby mal rodinu a niekoho k sebe, tak sme sa rozhodli ešte pre jedno dieťa."

Rodina Tančákovcov sa pred takmer poldruha rokom rozrástla o ďalšieho člena a k Maťkovi pribudla sestrička Monika. Svojim náhradným rodičom robia veľkú radosť. "Maťko je šikovný v rôznych druhoch športu. Už dva roky chodí na zápasenie a vlastní aj dve zlaté medaily. Monika zasa neskutočne rada spieva. Pozná asi dvadsať pesničiek a všade si pospevuje. Doma, na prechádzke, všade vyspevuje na celú ulicu. Aj v kostole spieva a každému podáva ruku. Jednoducho nám robia radosť," teší sa pani Tančáková.

Vďaka jej štedrému srdiečku sa aj iné deti z detských domovov môžu tešiť zo šťastných Vianoc. "Každoročne si cez vianočné prázdniny berieme niekoľko detí z detského domova, aby aj ony zažili Vianoce v rodinnom kruhu. Najviac sme mali doma sedem takýchto deťúreniec, ktoré u nás sviatkovali."

Pre Moniku Tančákovú je všetko, čo robí, samozrejmosťou. "U nás v rodine bolo stále veľa detí a mne to pripadá úplne normálne. Ale musím povedať, že občas sa stretávame s rôznymi reakciami okolia. Je to však problém okolia, nie môj. Ale z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že rasizmus existuje a niekedy sa to človeka veľmi dotkne."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš