prvý dážď túto krásu zmyl.
"Moja mama vždy vravievala: už od dvoch rokov som ti kúpila ceruzku, dala do ruky papier a mala som od teba svätý pokoj. Aj tri hodiny som si čmárala na papier a ani o mne nevedela. Neskôr som dopoludnia trávila so svojim bratrancom. Bol ako môj brat. Maľovali sme si, čo nás napadlo každý deň a neomrzelo nás to, naopak zistili sme, že nás to baví. Moje detstvo bolo preplnené kreslením, maľovaním či vyrývaním," spomína na svoje výtvarné začiatky s úsmevom učiteľka výtvarného odboru na krompašskej umeleckej škole a výtvarníčka Fabiola Frakašová.
Jej detstvom sa niť výtvarnej činnosti tiahla neustále a výtvarnému umeniu ostala verná podnes. Berie do rúk farby, štetec či pastel nielen preto, aby deti naučila výtvarne sa prejaviť, ale najmä, aby zhmotnila svoje vnútorné poryvy.
"Moje detstvo bolo prepojené túžbou kresliť, maľovať, modelovať. Z otcovej strany boli v rodine výtvarníci - amatéri, a tak možno aj gény zohrali dôležitú úlohu. Inšpiroval ma však ujov obraz, na ktorý som sa neustále dívala už od mala z postele s túžbou raz niečo také vytvoriť. Možno aj to mi dalo určitý smer k tomu, čo dnes robím," približuje F. Farkašová.
Po skončení gymnázia uvažovala o Vysokej škole výtvarných umení. Počas stredoškolských štúdií ilustrovala školský časopis a vytvárala svoje prvé ilustrácie. "Každý deň som si ilustrovala môj čitateľský denník, niekedy až do noci. Výtvarné umenie ma celú pohlcovalo. No nakoniec som odvahu ísť na Vysokú školu výtvarných umení v sebe nenašla. Prihlášku som si podala na výtvarný odbor pedagogickej fakulty. Prijali ma. Venovala som sa tomu, čo ma baví a zvládala predmety môjmu srdcu blízke. Neskôr som aj ľutovala svoju predchádzajúcu nerozhodnosť a nedostatok odvahy, lebo s výtvarnou som problém nemala," zdôveruje sa F. Farkašová.
Prvé jej obrazy počas štúdií vznikali v plenéri. Boli to najmä oleje. Neskôr prišla rodina, deti a s nimi aj menej času. No manžel bol tým hnacím motorom, ktorý ju poháňal vpred a načas odbremenil od rodinných povinností.
"Som obyčajným človekom, ktorý sa snaží robiť iba to, čo cíti vo svojom vnútri a sem tam, keď mám čas, dávam to na plátno. Nikdy som nemaľovala so zámerom niečo vyprodukovať. Bol to iba môj vnútorný pocit, túžba preniesť pocity na plátno. Nie som komerčný maliar a svoje práce radšej darujem," zdôrazňuje pani Fabiola.
Zlom nastal pred siedmimi rokmi v neďalekých Spišských Vlachoch. F. Farkašová ako rodáčka zo Spišských Vlách dostala možnosť vystavovať svoje diela spolu s ostatnými rodákmi. Výstava mala úspech a ona sa ocitla v Klube neprofesionálnych výtvarníkov pri spišskom osvetovom stredisku. Nasledovali verejné výstavy, najmä v spišskej galérii. Hneď druhá mala úspech a pani Fabiola si z nej odniesla prvú cenu. Pridelili jej ju profesionálni výtvarníci, preto to bolo o to cennejšie. Odvtedy každým rokom jej diela prinášajú ocenenia. Aj to bol impulz k ďalšej tvorbe.
"Vďaka tomu chodím na plenéry. Tam mám čas venovať sa výtvarnému umeniu. Doma tých príležitostí je menej, lebo vždy zvíťazí povinnosť prať či žehliť, nad chcením kresliť." Prirodzeným vývojom prešla od olejovej techniky k pastelom. "Pastel ma najviac oslovuje. Môžem pomocou tejto techniky citlivo spájať farebné plochy jemne, jednu do druhej. I keď výraznejšie tóny sa pri pasteloch zakryjú tlmenými, mne to viac vyhovuje. Nie som agresívny typ. Dávam navonok jemnosť a citlivosť, nie výraznosť a agresivitu. Moje práce patria skôr do sveta lyrizmu, do pocitového sveta impresie, vnútorného vnemu ako expresie."
Tento prechod poznamenal aj jej tvorbu od realistických zobrazení. Prechádza k abstraktnému zobrazeniu. Ako priznáva, najviac ju oslovuje krajina, tak trocha snová, pocitová. "Teším sa na zaslúžilý odpočinok, kedy sa vrátim k svojim plenérom a nebudem viazaná povinnosťami. Budem iba tvoriť. Nechám sa viesť tým pocitom a budem mať čas sadnúť si a tvoriť ďalej," dodáva na záver F. Farkašová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
