historického medzníka spadá mníchovská dohoda a následne Slovenský štát. Keďže M. Figuli nemohla otvorene písať o vtedajšej politickej a spoločenskej situácii, uchýlila sa k personifikácii. Mníchovský diktát, okupáciu nášho štátu a blížiacu sa druhú svetovú vojnu popísala lyrizovanou prózou, pričom so svojím spisovateľským perom zašla do zvieracej ríše. Začiatok vojny si dovolila opísať ako boj dvoch holubích kŕdľov, pričom si na pomoc zobrala, tak ako to v lyrike chodí, nesmierne množstvo zaujímavých výrazových prostriedkov.
Niekedy mám pocit, že novinárska obec sa musí uchyľovať k podobným ťahom M. Figuli. Náš ekonomicky úbohý región je totiž sužovaný novým fenoménom - vysoká majetková kriminalita. Mnoho páchateľov si svoje lupy odnáša do rómskych osád. Verím tomu, že každý novinár, podobne ako ja a moji kolegovia, ktorí okupujú so mnou tú istú redakciu, zvažujú každé slovo, keď píšu o rómskej kriminalite či iných problémoch tejto komunity. Používame vyjadrenia typu obyvatelia osád, obyvatelia zo sociálne slabších vrstiev a podobne. Tancujeme totiž na tenkom ľade, stačí slovíčko a je tu podozrenie z rasizmu či politickej nekorektnosti. Pritom určite z našej strany nejde o selektovanie podľa farby pleti či príslušnosti ku konkrétnej národnosti. Jednoducho, každý novinár chce objektívnou formou upozorniť na problém, pričom sa nevyhne určitým pomenovaniam.
V obciach, kde sa nachádzajú osady, vládne strach. Preto sa nám stále ťažšie a ťažšie hľadá vhodná štylizácia na popísanie tejto časovej bomby. Svedectvom toho sú Bystrany. Bystranci by si pokojne mohli zaviesť kalendáre. V čase vyplácania sociálnych dávok, ten kto nemusí, po zotmení a v noci nevychádza vonku. Obyvatelia sa boja alkoholom podgurážených ľudí z osady. Naopak začiatkom mesiaca sa zase Bystranci obávajú o svoj majetok. Hladní Rómovia kradnú všetko, čo môžu speňažiť, či už pletivo, sekeru alebo elektrické káble. Policajné zvodky sú plné prípadov krádeží a vlámaní sa do rodinných domov. Ničím neobvyklým nie sú vykradnutú pivnice udiarne a špajze. Nervy drásajúce sú prípady, keď z dvorov rodinných domov miznú psy, sú zabití surovým spôsobom a končia na tanieroch.
Bohužiaľ, táto časovaná bomba nezaujíma nikoho vo vládnych kruhoch. Na východe okrem spomínaného strachu začína rožky vystrkovať svojský spôsob riešenia tohto problému, ktorý má podobu časovanej bomby. Svedectvom toho sú plagáty po Krompachoch, ktoré vyzývajú na boj proti "cigánskemu moru". A kompetentní stále mlčia. Dokonca ich neprinútila prísť sa pozrieť na zabudnutý východ ani brutálna vražda manželov dôchodcov. Vrahovia lúpili a zabíjali kvôli televízoru, rádiu a zlatej obrúčke. Hladina verejnej mienky je rozčerená. Dokedy budeme na východe čakať na záujem kompetentných? Koľko takých vrážd a následnej rasovej nenávisti bude treba, aby i tam hore v Bratislave si niekto všimol, že na východe sa čosi aj deje?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
