neuspokojivý. Odvolal sa na analýzy roku 1996, ktoré svedčili o najnižšej ekonomickej sile Prešovského kraja v rámci Slovenska. „Je rok 2003, pripravuje sa rozpočet na rok 2004 a dá sa konštatovať, že ekonomická priepasť medzi regiónmi sa nevyrovnala, naopak sa prehĺbila."

Argumenty pre svoje tvrdenie odvíjal Molčan od návrhu štátneho rozpočtu, ktorý uvažuje s výdajom 350 miliárd Sk. Vyššie územné celky z nich dostanú 18,7 miliárd korún, čo činí 6 percent výdajov štátneho rozpočtu. Obce dostanú 20 percent a zostávajúcich 74 percent zostane pre centrálnu vládu a pôjde cez ministerstvá. „Toto spôsobuje poddimenzovanie rozpočtov samosprávnych krajov. Ide o centralistický model financovania a nie je politická vôľa to zmeniť."

Pokračoval, že z 231 miliárd ktorými bude na budúci rok disponovať vláda, sa plánuje 11 miliárd na individuálne investície, ide o 73 akcií. Len päť z nich sa týka Prešovského samosprávneho kraja. Ide o rezort zdravotníctva, kde vo Vyšných Hágoch sa má financovať ústav tuberkulózy za 16 miliónov a prístavba TBC pavilónu za 45,1 milióna Sk. Ministerstvo dopravy plánuje na projekty pre diaľničný úsek D1 Mengusovce - Janovce 14 miliónov korún, na výstavbu nástupíšť na železničnej stanici v Prešove 50 miliónov Sk. Správa štátnych hmotných rezerv investuje do rozšírenia terminálu pre pohonné hmoty v Kapušanoch 35 miliónov korún. Celkove takto príde do Prešovského kraja z 11 miliárd, určených na individuálne investície, 6,8 percenta.

Molčan v tejto súvislosti poznamenal, že netreba zabúdať na fakt, že kde sú investície, je aj lepšia zamestnanosť. Zdôraznil, že zmenu vo financovaní by mala priniesť daňová reforma. Toto by malo znamenať, že z podielových daní, z daní z príjmov právnických, fyzických osôb, cestných daní, spotrebných daní dostanú aj vyššie územné celky. „Avšak čo sa týka právnických osôb, pre budúci rok 92 percent z týchto daní dôjde do príjmov štátu, 8 percent pre obce a VÚC nedostanú ani korunu. Pritom návrh vládneho splnomocnenca Viktora Nižňanského bol taký, že štátu od právnických osôb zostane 50 percent, samosprávne kraje dostanú 30 percent a mestá 20 percent."

Molčan pokračoval, že pri dani z fyzických osôb Nižňanský navrhoval pre krajské samosprávy 40 percent, pre mestá a obce 60 percent a pre štát nulu. Vo vízií vlády pre rok 2005 sa však uvádza, 34 percent pre obce, pre štát 66 percent a pre krajské samosprávy nič. Podobná situácia je aj pri cestnej a spotrebnej dani. „Ak chceme mať centralistický štát, tak v poriadku, ale je to aj o zodpovednosti," podotkol.

V tejto súvislosti vyslovil kritický názor aj na duálne riadenie štátu, ako krajskú školskú správu. „Toto nie je efektívny spôsob vynakladania verejných financií." Tiež sa pousmial nad výstavbou sociálnych bytov v Prešovskom kraji, týka sa to aj jeho mesta (Sabinov - pozn. autorky). „Pôjde na nich 170 miliónov, ale tieto financie budú centralisticky delené cez krajské úrady. Teda jestvuje územná samospráva a nechápem, prečo 60 poslancov nemôže rozhodnúť o balíku peňazí, veď v Prešovskom kraji máme najviac Rómov na Slovensku. Oficiálne je ich 33-tisíc, ale náš odhad je 90-tisíc."

Molčan poukázal aj na fakt, že sa neuplatňuje princíp solidarity, hoci Nižňanský ho vo svojej koncepcii deklaroval. „Bratislava musí pochopiť, že aj Prešovský samosprávny kraj potrebuje viac peňazí jednak na bežné výdaje, jednak na kapitálové investície."

Na adresu budúcoročného rozpočtu PSK uviedol, že požiadavky jednotlivých odborov sú o 100 až 200 miliónov vyššie, ako pridelené financie. Dotkol sa aj investícií, avšak mimo školstva, nakoľko tieto ešte neboli uzavreté. Na investície je v štátnom rozpočte pripravených 800 miliónov Sk. „Je pravda, že pre PSK je tam čiastka 200 miliónov. Ale keď sa toto premení na drobné, tak zistíme, že zvýhodnení nie sme, lebo zdravotníctvo z nich zoberie 160 miliónov Sk. Šesťdesiat miliónov je z nich určených na lízingy za lekársku techniku a 100 miliónov sa zase týka výstavby chirurgických pavilónov vo Vranove nad Topľou a v Humennom." Molčan zdôraznil, že je nutná korekcia verejných peňazí, lebo ak sa tak nestane ekonomická sila PSK oproti Bratislavskému a ďalším krajom sa ešte bude znižovať. „Skrátka systém je chorý zvrchu."

Predseda finančnej komisie nezabudol ani na rezervy PSK, spomenul že treba zefektívniť riadenie školských zariadení „skrátka treba nám urobiť poriadny audit aj na našom úrade s cieľom znížiť nákladovať hlavne na tovary a služby." Skonštatoval, že racionalizovať treba aj náklady na energie. Napokon sa venoval rozvojovým programom. Podotkol, že sa budú musieť financovať z predaja prebytočného majetku. „Nie som však optimista, že týmto naštartujeme proces rozvoja nášho kraja."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš