Zajacom nájsť východisko z patovej situácie, v akej sa ocitli verejné lekárne. "Verím, že sa rozumne dohodnú, nádej umiera posledná," povedal nám ešte pred rokovaním predseda regionálnej komory SLeK pre Prešovský kraj Marián Švirloch, hoci neskrýval, že je aj trochu skeptický.
Včerajšok však nepriniesol žiadny výsledok a ako ešte na Úrade vlády SR uviedol Mihálik, na budúci týždeň zvolá grémium SLeK a spoločne rozhodnú o priamych platbách.
Ich postoj nezmenilo ani vyhlásenie ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, že v takom prípade im odoberie licencie. "Sú len dve možnosti. Ak budeme nakupovať len lieky do výšky platieb z poisťovní, trúfam si povedať, že z desiatich pacientov ich dostanú len dvaja. V takom prípade by sa mohlo stať niečo, čo by nikto z nás nechcel. Ak by sme mali prostriedky od pacientov, mali by sme na platenie faktúr voči dodávateľom a lieky by boli dostupné pre všetkých." Faktom však je, že stredobodom záujmu oboch strán by mal byť predovšetkým občan a to v teritóriu, v ktorom je mesačný príjem rodín spravidla nízky, neporovnateľný so slovenským priemerom. Väčšina ľudí si nevie predstaviť, že by mali za lieky zaplatiť plnú sumu. Celkom prirodzene si kladú otázku prečo a my sme sa pýtali aj v ich mene.
Problém sa totiž dostal do štádia, keď je väčšina verejných lekární v platobnej neschopnosti a doslova úverujú štát. Platí to aj pre Prešovský kraj. Meškanie platieb zo zdravotných poisťovní sa dostalo do historicky najdlhšieho obdobia. Ako nám Švirloch povedal, ide v priemere o 7 až 8 mesiacov, to znamená, že niektorí nemajú uhradené faktúry ešte za mesiac február. "To tu ešte nikdy nebolo a je len logické, že lekárne musia byť opatrné. Každý lekárnik je ten posledný človek, ktorý môže za súčasnú situáciu a nikto mu nemôže vyčítať, že sa správa racionálne. Nakupujú sa lieky tak nanajvýš na dva týždne, ale tento stav sa nebude dať dlho udržať." Pripomíname, že situáciu ovplyvnilo množstvo faktorov. Jedným z nich je pravidlo platné od júna tohto roku, podľa ktorého sa dovtedajšie penále medzi poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti a poisťovňami vo výške 0,1 percenta za každý deň omeškania platieb, zmenilo. Od júna teda ide o 0,01, čo ročne znamená zhruba 3,6 percenta. "Keby mi niekto vybavil taký úver v banke, bol by som veľmi spokojný," poznamenal v tej súvislosti Švirloch.
Problém s uhrádzaním faktúr sa ešte prehĺbil, keď v rámci reformných krokov museli všetky zdravotné poisťovne vrátiť návratnú štátnu pôžičku a vložiť ju do novovytvorenej spoločnosti Veriteľ a.s. Napokon, balík presunutých financií tvorili predovšetkým odvody od poistencov.
Hoci poznáme kritický postoj SLeK voči oddlžovaniu cez Veriteľa, najmä k doteraz nejasným pravidlám vymáhania pohľadávok, zaujímali nás dôvody. "Má to dva háčiky. Doteraz nikto nepovedal, že za pohľadávky, ktoré preberie Veriteľ ručí štát rovnako, ako keď sú v poisťovniach. Nikto tiež nepovedal, dokedy sa pohľadávky zaplatia. Myšlienka možno nie je zlá, ale chýbajú nám záruky. Nikto sa nemôže čudovať našej nedôvere, lebo doteraz sme nemali iné skúsenosti, ako zlé. Čo ak Veriteľ zbankrotuje? Teoreticky sa to môže stať." argumentoval Švirloch. Pripomenul, že tento stav nemôžu vyriešiť občania - pacienti, ani majitelia lekární, ale zodpovednosť má na pleciach parlament. Ten totiž schvaľoval taký rozpočet, že sa dlžoby z roka na rok nabaľovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
