dvojjazyčná, slovensko-nemecká kniha Čo som videla pri jazere/Was ich see zu sehen bekam. Je určená deťom, ale nielen im. Kniha vznikla v Nemecku pri Starnberskom jazere, počas autorkinho štipendijného pobytu. Bola na ňom spolu s manželom, výtvarníkom Jurajom Bartuszom, ktorý je autorom ilustrácií v knihe.
"Pri tom jazere pod Alpami som sa prechádzala každý deň a všetky drobné udalosti, ktoré sa tam udiali, som sa snažila poetickým jazykom pretlmočiť," povedala pre Korzár J. Bodnárová, inak autorka známych detských publikácií Dievčatko z veže a Barborkino kino. Jej novinka Čo som videla pri jazere bola kladne prijatá na Slovensku i v Nemecku. Müncher Merkur o nej napísal: "Je to kúzelná kniha pre deti, v ktorej nechýbajú mýtické a magické momenty. Krehká a prekrásna."
Slovenská Knižná revue o nej napísala: "Knižka je očividne určená detskému čitateľovi, no azda nie je náhoda, že v tiráži sa neuvádza odporúčaná veková kategória texty a ilustrácie môžu totiž osloviť aj dospelejšieho čitateľa, zaujať ho nápaditosťou, lyrickosťou, inteligentnou vtipnosťou, rozihranou obrazotvornosťou, modernosťou, ale zároveň ponorenosťou do sveta rozprávok."
Juraj Bartusz nikdy predtým neilustroval detské knihy. Podľa slov jeho manželky sú Bartuszove ilustrácie na rozhraní detskej maľby a východnej - čínskej či japonskej maľby. "Aj preto si vybral monochrónnu modrú, ktorá sa tiež vzťahuje k vode."
V knihe Čo som videla pri jazere sa vyskytujú aj konkrétni ľudia. Napríklad brazílsky básnik Valdo Motta, ktorý bol v tom istom čase tiež na rovnakom štipendijnom pobyte v Nemecku, tamojší majordomus Franky so skrotenými zajacmi či gazdinka Berta. Publikácia je ďalším pokračovaním autorkinej snahy priblíženia detí k prírode.
Štipendijný pobyt vo Ville Waldberta pri Mníchove organizuje tamojšia radnica, ktorá pozýva spisovateľov a výtvarníkov z celého sveta. Pred dvomi rokmi, kedy tam boli aj J. Bodnárová a J. Bartusz boli na pobyte aj ďalší umelci. Medzi nimi aj ukrajinský spisovateľ Jurij Andruchovyč. Jeho kniha Rekrácie sa Jane Bodnárovej zapáčila natoľko, že sa rozhodla vydať jej slovenský preklad (Valerija Kupku) vo svojom domovskom vydavateľstve Baum Prešov, kde vyšla aj publikácia Čo som videla pri jazere.
"Rekreácie sú príbehom piatich básnikov zo začiatku deväťdesiatych rokov na Ukrajine, ktorí cestujú do mestečka Čertopoľ na oslavu sviatku vzkriesenia ducha. Zažívajú tam rôzne bláznivé udalosti," opísala nám J. Bodnárová zrejme prvú knihu ukrajinského autora, ktorá v preklade vyšla po roku 1989 na Slovensku. Podľa nej sa v knihe miešajú nálady z nadšenia budovania novej spoločnosti, ale i akejsi nostalgie za socializmom, bohémsky život, ale i smútok a zmätok. "Spleť rôznych a zvláštnych pocitov, ktoré sú blízke aj nám."
Rekreácie už zaznamenali prvé ohlasy. Juraj Kušnierik o nich napísal, že sú "výborne napísanou knižkou, v ktorej je humor, napätie, tajomno, vydarené portréty hlavných aj okrajových postáv, presný opis ukrajinských reálií".
Okrem materskej reči J. Andruchovyča a slovenčiny vyšli rekreácie aj v angličtine, nemčine, poľštine a maďarčine. Ešte známejšia a prekladanejšia je jeho kniha esejí Moja Európa, ktorú napísal spolu s Poliakom Andrzejom Stasiukom. Práve knihu A. Stasiuka Dukla, ako aj básne Valda Mottu by Jana Bodnárová rada vydala v dohľadnom čase v slovenčine. Ako sme spomenuli, táto prešovská autorka je činná aj v iných literárnych oblastiach. Je hra Sobotná noc, ocenená v anonymnej súťaži Dráma 2000, bola okrem scénických čítaní realizovaná Divadlom Alexandra Duchnoviča v Prešove. Súčasť jeho repertoáru je od februára 2002.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
