základe tejto myšlienky vzniklo v Bratislave Divadlo Stoka, ktorého je riaditeľom a je aj konateľom Združenia Stoka. "V podstate divadlo ako také už neexistuje. Predávam tam posledné legálne drogy, alkohol a cigarety. To nás horko-ťažko živí. Energie a nájom sú vysoké."

Stretli sme sa s ním v Prešove, kde pripravuje s Divadlom Alexandra Duchnoviča inscenáciu Prelud. Premiéru bude mať v sobotu 18. októbra. Na otázku prečo prijal ponuku na spoluprácu po trinástich rokoch povedal: "Preto, aby si o mne nemysleli, že som idiot, ako je to inde. Aby ma brali ako rovnocenného partnera. Sú tu výnimoční ľudia, v profesiálnom divadelníctve, lebo oni to robia srdcom. V máloktorom zo štátnych divadiel, ak sa vypíše obsadenie, herec so smútkom povie: Ja tam nehrám." V novej inscenácii, ktorá vzniká za pochodu, si zahrá väčšina hercov DAD-u. Do akej miery necháva priestor hercom pri tvorbe inscenácie? " Otvorím vždy priestor všetkým hercom. Môžu robiť, čo chcú. Všetko sa to zaznamenáva a potom sa už stávam režisérom. Dovtedy k nim musím byť veľmi citlivý, aby z nich vyšlo niečo, čo možno ani oni sami netušia." V takom prípade musí mať režisér zvlášť na pamäti, čo je určujúce pre obsah inscenácie: "Môžeme si ako umelci hovoriť, že toto je dobrá hra, ale fakom je, že divadlo je až vtedy divadlom, keď má divákov. Ideálne je, keď je to skĺbené. Nie je príjemný pocit, keď urobím nejakú hlúposť len preto, aby sa ľudia na tom bavili."

S režírovaním v súkromnom živote ma tiež svoje skúsenosti:"Niekedy som mal tendenciu režírovať ľudí, aby žili podľa mojich predstáv, a to sa mi hnusí. Preto tu demokracia nie je a ani nebude. Veľmi veľa ľudí chce, aby iní žili podľa ich predstáv. Dostanú nejaké funkcie a potom všetko a všetkých riadia."

Ako vidí slovenské divadlo v spoločenskom živote?

" Som veľký nepriateľ štátneho divadla. To nikdy nebolo. Vymysleli si to komunisti po vojne. Potrebovali ovládnuť rozhlas, televíziu aj divadlo. Štát prideľuje peniaze divadlám, aby niečo urobili a všetci sú jeho otrokmi. Samozrejme, že to zabíja tvorivosť. Sú ochotní urobiť hocičo, len aby dostali peniaze. Keď niekto dostane dotáciu, odoberie divákov tomu, ktorý niečo zo seba urobí. Je to ako v poľnohospodárstve. Neschopní poľnohospodári dostanú dotácie, aby niečo vyrobili. Tí schopní dotácie nedostávajú a musia na nich ešte platiť. Na Slovensku neexistuje prirodzený divadelný trh, pretože sú tu štátom dotované divadlá."

Pre človeka je sloboda dôležitá. Pre tvoriaceho to platí dvojnásobne.

"Žijeme v deformovanom prostredí. Sloboda je zvláštna vec. Veľa ľudí má 'nejakého' Boha nad sebou. Buď je to on alebo akýsi ideál, ktorému sa človek korí. Je to niečo, prečo žijete, tvoríte. V mojom prípade je to divadlo a ja sa budem pred ním koriť. Keď príde štátny úradník z ministerstva kultúry a povie, ty sa koríš divadlu, ale ja som zástupca divadla na zemi, preto sa budeš koriť mne, to je najhoršie svinstvo. Dopustila sa ho aj katolícka cirkev, nemyslím tým však kresťanstvo. Postavila medzi ideál a jedinca človeka, ktorý na seba berie funkcie ideálu. To nie je sloboda. Keď sa jedinec skláňa pred ideálom až do prachu, je slobodný. Kde vstupuje do tohto vzťahu človek, tam prestáva byť sloboda. To je najväčší problém v celej Európe."

Blaho Uhlár nepracoval trinásť rokov so štátnym divadlom aj kvôli postojom, ktoré voči nemu má. Či to nie je v rozpore s jeho názormi, keď DAD je tiež štátnym divadlom, konštatoval: "Mám s tým vnútorný problém, ale k tomuto divadlu ma viažu silné väzby."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš