projektanta, režiséra, dramatika a profesionálneho herca na doskách Divadla J. Záborského v Prešove. Od roku 1986 pracoval ako činoherný herec v dnešnom Spišskom divadle, a to až do odchodu do Austrálie.

Čo ho z rodného Slovenska zlákalo do neznámeho sveta? "Túžba vypadnúť vonku rástla v čase, keď sa to skutočne nedalo. Odchod bol len otázkou času a príležitosti. Prečo Austrália? Pre svojský životný štýl, úplne odlišný než hocikde inde vo svete," hovorí o pohnútkach odchodu K. Bendžala.

Na austrálskej pôde ho s rodinou privítala horúčava, vysoká vlhkosť a cyklón - taký, že týždeň kvôli záplavám nevyšli z domu ani na krok. Ako si dnes spomína na svoje začiatky? "Boli tvrdé a mozoľnaté, za pomoci fúrika, lopaty, betónu a zbíjačky, naviac pri 40-tkách na subtropickom slnku," takto opisuje prvé dojmy z práce v prevádzke parných kotlov v Nemocnici milosrdných sestier v Brisbane. Pracuje tam dodnes, ale ako dodáva - "už v tieni a zväčša v klimatizovanej dielni."

Zo Slovenska si okrem iného odnášal českú becherovku, maďarskú čerešňovicu, cigánsku výšivku a CD terchovskej muziky. Priznáva sa, že občas mu je za domovom smutno: "Za vôňou prírody prebúdzajúcej sa jari, za vôňou opadaného jesenného lístia - tu je totiž iba leto a potom akési chladnejšie babie leto. Chýbajú mi vychádzky do lesa, za hubami, lebo tu rastú voľne len prašnice a šampiňóny. Biele Vianoce sú každoročne ospevované v spomienkach Štedrého večera, ale najviac mi chýbajú naše ľudové zvyky."

Napriek tisíckami kilometrov je K. Bendžala na rodnom Slovensku pomerne často - nielen prostredníctvom internetu, ale aj cez svoje poviedky alebo predstavenia na martinských divadelných doskách. Vlani Matica slovenská vydala jeho zbierku poviedok Garde na železnú dámu. "Stále sa vraciam domov - v každej poviedke, v každej postavičke či charaktere," tvrdí autor. Netají, že s písaním poviedok začal preto, aby nestratil kontakt so slovenčinou. "Nebol v tom žiaden zámer, dokonca ani potucha, že robím na čomsi, čo môže raz nájsť čitateľa. Nechal som iba voľnosť ruke s perom a čosi sa začalo objavovať na papieri," skromne dodáva.

To "čosi" - to je 16 poviedok zo slovenského i austrálskeho prostredia, medzi nimi aj príbeh Zachovajte pokoj a rozvahu o udalostiach roku 1968 očami desaťročného chlapca. Sú to jeho vlastné zážitky? "Ani jedna poviedka nie je autentická, i keď niektoré postavy môžu niesť prvky čiastočnej podobnosti. Desaťročný chlapec sa pri udalosti, akou je okupácia, správa na celom svete rovnakým spôsobom. Nehádzal som však kamene do ruských tankov, keďže vtedy naša bratská armáda nepoznala vymoženosť gumených projektilov a tvrdohlavo používala ostré náboje. Ináč vojaci po nás čosi hádzali. Cigarety. Do večera sme sa viacerí prefajčili nad limit a bolo nám značne nevoľno," spomína na pohnuté časy v 68-om.

Okrem poviedok v Austrálii vznikli aj muzikály pre deti a ďalšie dramatické diela, ktoré sa dostali na divadelné dosky. Je pre Slováka ťažké presadiť sa v tejto oblasti? "Deti v Bathurste to vzali fajn, ja som mal väčšiu trému než účinkujúci herci, bol to môj prvý muzikál v angličtine. Konkurencia v rangu muzikálov je obrovská, ak vám ho vezme čo i len malý amatérsky súbor, môžete to považovať za úspech," vykresľuje podmienky na austrálskom kontinente.

O dianí na Slovensku má vďaka internetu vždy čerstvé správy. Nezaujíma ho však súčasná politická scéna ani naše celebrity, ale: "Obyčajný človek...na toho sa totiž v honbe za mimoriadnymi udalosťami špeciálnych osobností "okrajových veľkostí" dosť často zabúda...je unikátny, neopakovateľný, svojrázny a dokonca i pravdivý..."

Autor: top

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš