podľa prejavu, ktorý bol pre ňu na tej vydarenej párty charakteristický: celý čas pojedala svoje obľúbené tyčinky.
"Dnes mi už kamaráti hovoria aj Jana, vraj som už dospelá...," smeje sa Jana Kalixová (na snímke), ktorá je Popradčanom známa svojimi výtvarnými aktivitami. Plagáty, pútače, logá, úprava kníh...tam všade bola podpísaná. Pribudla k nim aj samostatná výstava koláží, ktorou sa do konca októbra prezentuje v cukrárni Domenico pod názvom Moji vládcovia.
"Nemyslím si, že by som musela zbierať odvahu na tento cyklus, skôr bol problém v tom, že sa mi zdalo, že nemám dostatočný počet vecí na výstavu. Dobre mi poradila Ina Dunajová mám si určiť najprv termín výstavy a to ma donúti robiť. Tak aj bolo," usmieva sa autorka koláží, ktoré pošteklia nielen oko prijímateľa, ale v niektorom prípade možno aj predstieranú morálku. Jana sa totiž neskrýva za žiadne ťažké symboly, na paškál si zobrala trochu hravou formou vzťah muža a ženy. Už názov, Moji vládcovia napovedá, ktorým smerom sa hra bude uberať. Tak, ako si Jana kľúč k tým vládcom musí sama hľadať, tak si v bludisku náznakov kľúč k výpovedi hľadá oko diváka. "Možno pôsobím introvertne, ale kamaráti vedia, že nemám problém otvorene hovoriť aj o tých najintímnejších veciach," nedá sa zaskočiť výtvarníčka.
Janina cesta k svetu výtvarného umenia bola pomerne priamočiara. Tvrdí, že asi zdedila niečo v génoch po otcovi, aj on maľoval a podľa rozprávania mamy vraj Tyčinka už ako ročná chytala ceruzku s cieľom kresliť. Úplne samozrejme nasledovala ľudová škola umenia a neskôr Stredná umelecká škola v Košiciach. Momentálne sa Tyčinka znovu dala na štúdium. Tentoraz vysokoškolské so zameraním na pedagogiku. Pôsobí totiž ako učiteľka výtvarnej výchovy. Aj prvú výstavu pred rokmi absolvovala práve s kolegami učiteľmi. Učila asi päť týždňov a pozvali ju, aby s nimi vystavovala v Kežmarku. Neskôr mala výstavu v Elektrárni Tatranskej galérie a najnovšie práce, kresby kombinované s kolážou, prezentuje teraz v Domenicu.
"Farby a štetec? To mi zatiaľ nie je vlastné. Možno mi chýba odvaha začať s farbou. Páči sa mi grafika, ale je poriadne ťažká. Ja mám rada kresbu a koláž, rada sa hrám, sama si farbím papiere, modelujem, kašírujem...Sedia mi odtiene čiernej, sivá.. Kedysi som robila len s ceruzou a tušom, postupne pridávam aj na farebných odtieňoch, toto asi to najfarebnejšie, čo mám. Uvidíme, či sa tá škála niekedy zmení," hovorí Tyčinka.
Báječne hravý svet jej kráľov, vládcov, šašov, rozprávkových bytostí a prekvapení je to, čo ju baví. Ak sa jej opýtate na úspechy, chvíľu sa zamyslí: "Úspech je, keď mi to ide samo, keď sa dostanem do štádia, že pracujem a dostáva sa to na papier akoby mimo mňa, vyrastá mi to samo pod rukami." Nadsadené výtvarné sny nemá. Celkom pragmaticky povie úžasné by bolo, keby sa tie obrazy aj predali. Ale uživiť sa umením je asi naozaj len sen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
