prešovského PKO si počas dvoch dní vymenilo skúsenosti o nových metódach a liečebných postupoch pri ošetrovaní pacientov na oddeleniach ARO a JIS okolo 200 zdravotných sestier. Podujatie tentoraz organizovala II. Klinika anesteziológie a intenzívnej medicíny (KAIM) SZU Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou sestier a pôrodných asistentiek. Na podujatí odznelo 31 prednášok a každá z nich priniesla nové východiská.
"Vo verejnosti ešte stále rezonuje názor, že keď sa pacient dostane na sálu ARO, alebo JIS, je s ním koniec. Nie je to tak, ale práve preto, že tam prichádzajú pacienti v ťažkých stavoch, musia tam pracovať sestry, ktoré vedia samostatne a hlavne rýchlo rozhodovať. Samozrejme, musia mať aj dostatok vedomostí. Je to tímová práca, kde sa lekár spolieha na sestru a naopak, ale aj na sanitárku či upratovačku," povedala nám predsedníčka sekcie AIM, inak vrchná sestra v Národnom onkologickom ústave v Bratislave Blažena Krátká.
Dodala, že kompetencie týchto sestier sú vyššie ako na bežných oddeleniach, vyžadujú sa od nich reakcie na lekárskej úrovni, ale rovnako vysoké sú aj nároky na ich vedomosti. Za posledné roky sa výrazne zmenili technické podmienky na pracoviskách a množstvo zložitých prístrojov sa sestry museli naučiť ovládať a čítať z nich údaje, čo si vyžadovalo systematické a časovo náročné vzdelávanie.
O tom, že aj keď pracujú v stresujúcom prostredí ich sebavedomie a úroveň vystupovania stále stúpa, svedčí aj prešovská konferencia, kde odzneli kvalifikovane pripravené príspevky o ošetrovateľskom prístupe k rôznym pacientom s rôznymi diagnózami, ba reč bola aj profile sestry či syndróme vyhorenia. Ak totiž personálu chýba spätná väzba od pacienta, alebo v kolektíve nefungujú vzťahy na báze dôvery, ani snaha o asertívne správanie nepomáha a dochádza k takzvanému "vyhoreniu". Na našu otázku, či sa sestry chcú vzdelávať, keďže vznikli nové možnosti na nových fakultách zdravotníctva, reagovala vrchná sestra II. KAIM SZU Antónia Terpáková.
"Rozhodne chcú a aj to robia. Každá si uvedomuje, že medicína napreduje a že pri záchrane života potrebujú nové informácie. Skôr vzniká problém ako ich uvoľniť na štúdium, aby bolo oddelenie plne funkčné. Čas na štúdium si musia odpracovať v náhradnom termíne a niekedy je to veľmi zložité. Navyše tie skúsenejšie musia v službe školiť mladšie s menšími skúsenosťami. Celá naša práca je o profesionálnom raste, ale aj o vzťahu k pacientom. Keď sa im podarí odviesť ich spred Petrovej brány, tešia sa. Keď zomrie mladý človek, sú zronené."
Pripomenula aj fakt, že nie každá sestra sa osobnostne hodí na túto prácu, preto siahli aj po psychologických testoch, ktoré sa im osvedčili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
