telesnú výchovu a ruský jazyk, potom v Bardejove, desať rokov robil trénera z povolania a teraz zase učí. "Celý môj život je spojený s Prešovským krajom. Písať do novín začal pre Prešovské noviny. Bolo to o vysokoškolskom športe. "Zistil som, že o mnohých veciach, keď sa nepíše, nerozpráva, keď to ľudia nevedia, tak to ide do prázdna."

Zo športov ho najviac oslovuje basketbal a ľahká atletika. Sú to športy, ktorým sa aktívne venoval a v ktorých dosahoval aj výsledky. Tiež tancoval vo folklórnom súbore, a to od piatej triedy základnej školy až po promócie. "Bol to pre mňa tréning k športu."

O súčasnom športe v Bardejove tvrdí, že má ťažkú pozíciu. "Mestský parlament len ťažko dáva športu podporu. Aj preto je v meste na tretej - štvrtej koľaji, a nezaslúži si to." Zo svojich športových odchovancov spomína na viacerých reprezentantov v atletike, ako Annu Reviľákovú, Jozefa Rybára, Pavla Zajaca a ďalších.

Prvoradou pre Ščerbíka je však práca v škole. Oddáva sa jej do 14. hodiny, popoludnie už venuje novinárčine. Najvyťaženejší je cez víkend, lebo vtedy je gro športových podujatí. Okrem prispievania do Prešovského denníka Korzár pracuje s mikrofónom pre rádio Východ a pred kamerou ho zase môžu vidieť diváci Bardejovskej televízie.

Veľmi veľa pre neho však znamená aj rodina. Juraj Ščerbík je ženatý, s manželkou Magdou sú spolu 35 rokov. Majú dvoch 35-ročných synov - dvojčatá. Tiež je už starým otcom. Úprimne však priznáva, že veľa času pre rodinu nemal. "Zobral som veľa na svoje plecia a potom som niektoré veci robil povrchne. Skrátka mnohé veci mohli byť ináč."

Ščerbíka však bavia práce okolo záhradky a ako hovorí, veľmi rád umýva riad. "Ale aj tam robím chyby, lebo neraz mi manželka ukáže, že na lyžičke ostala šmuha od kávy, alebo že na tanieri niečo prischlo... Takže aj v tomto smere mám čo napravovať."

Na športové podujatia chodí Ščerbík s ceruzkou a blokom. "Diktafón pri tom tiež musí byť, lebo informácie musia byť presné. Súvisí to aj s tým, že po športových súťažiach sú aktéri a tréneri nervózni, a keď sa niekedy objavia zádrapky na súperov, najlepšie je, keď to má človek zachytené."

Tu sme sa Ščerbíka opýtali, aká najväčšia kačica sa mu za 40 rokov novinárčiny podarila. "Bolo to v čase, keď v Bardejove sa hrala ešte prvá basketbalová liga. Skončil zápas a ja som si nezaznamenal konečný stav a túto nepresnosť som pustil do tlačovej agentúry. Skrátka vyrobil som problém."

Napriek problémom, ktoré s písaním niekedy vznikajú, je Ščerbík rád, keď ho oslovia ľudia na ulici a povedia: "Toto si napísal dobre, alebo toto si napísal zle. Každý má svoj uhol pohľadu." Na otázku, či sa mu stalo, že pre článok mal nepríjemnosti, skonštatoval: "Určite, vypočul som si osobné nadávky, ale aj vyhlásenia, že my ti to písanie zakážeme, alebo už ti nič nepovieme, alebo máš embargo na informácie. Potom prejde určitý čas a ľudia zistia, že vývoj ukázal, že v niečom som mal pravdu."

Ščerbík podotkol, že keď veci komentuje, snaží sa naznačiť východiská. "Je to tak isto ako keď sa niečo pestuje, aj šport potrebuje čas. Potrebuje dozrieť. Niektorí sa však veľmi ponáhľajú a myslia si, že vynikajúci športový výsledok príde zo dňa na deň." S úsmevom poznamenal, že ani mnohé peripetie ho neodradili od písania. Písať je podľa Ščerbíka veľmi zodpovedné "skrátka je to na papieri. Aj po pätnástich rokoch sa mi stalo, že mi známy povedal, že má môj článok odložený..." Ako dodal, písať o športe bude dovtedy, kým udrží ceruzku v ruke.

Keďže sa slangovo hovorí, že čože je to šesťdesiatka? - spýtali sme sa Juraja Ščerbíka, ako vníma svojich čerstvých šesť krížikov? "Keďže celý život som medzi mládežou, nestíham starnúť." Oslavy však nechystá. "Tí, ktorí mi zablahoželali s tými som si posedel, nepovažujem však za potrebné šesťdesiatku oslavovať. Myslím, si, že človek by mal oslavovať to, že je tu, že žije."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš