zvlášť prekvapení, lebo k tomuto „rekordu" sa schyľovalo už pri podmienkach, za akých siali oziminy v jeseni a zima s následným suchom všetko len umocnili. „Lepšia úroda bola aj po známom dlhotrvajúcom suchu v roku 2000," komentoval výsledky tohtoročnej žatvy riaditeľ Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prešove Ján Hanudeľ. Len nepriaznivá zima a tohtoročné sucho spôsobili poľnohospodárom prešovského regiónu škody za vyše 86 miliónov korún. Toľko aj žiadajú od vlády na odškodnom. Necelá polovica tejto čiastky pripadá na odškodné za vyorávku ozimnej repky, čomu za obeť padla skoro všetka jej zasiata plocha. Z toho, čo zostalo, poľnohospodári mohli pozbierať smiešnych 0,52 ton z hektára.
Nie všetky poľnohospodárske subjekty v prešovskom regióne utrpeli suchom. „Niektoré podniky okolo Torysy dosiahli špičkové úrody," vyjadril sa riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Martin Topor. Týka sa to najmä súkromne hospodáriacich roľníkov (SHR) Jozefa Fabiána, Františka Macka či Štefana Bačišína, ktorí u jarného jačmeňa dosiahli úrodu nad 4 tony z hektára. Pridalo sa k ním aj Agrodružstvo Ostrovany v priemere so 4,14 tonami z hektára. SHR však pestujú obilie len na výmere od sto do tristo hektárov, takže ich špičkové výkony pri tisícoch hektároch veľkých poľnohospodárskych podnikov sú len kvapkou v mori.
Dôležitejšie pre poľnohospodárov nie je ani tak nízka úroda obilnín, ako jej speňaženie. Suché počasie prinieslo nielen straty na úrode, ale aj lepšiu kvalitu obilia, hlavne u potravinárskej pšenice a sladovníckeho jačmeňa. Práve tu sa naskytá možnosť kompenzácie strát za nízke úrody. V prešovskom regióne do potravinárskej pšenice mohli zaradiť vyše 50 percent úrody všetkej pšenice a u jačmeňov do kategórie sladovníckeho jačmeňa až skoro 70 percent. Cenová politika na trhu s obilím sa od začiatku septembra trochu zlepšila. Napríklad cena potravinárskej pšenice sa momentálne ustálila na 4 400 - 4 500 korunách za tonu a kŕmneho obilia na 3 400 - 3 800 korunách za tonu. Pri týchto číslach J. Hanudeľ poznamenal: „Ceny sú pod úrovňou minulého roka." Pokiaľ Slovensko si aj tohto roku bude môcť dovoliť potravinársku pšenicu vyvážať, kŕmneho obilia aj v prešovskom regióne bude mierny nedostatok.
Poľnohospodári už však myslia na budúcu úrodu. Prvú ozimnú plodinu, ktorou je repka, už zasiali na výmere 3 243 hektárov, hoci sa im doporučovalo zasiať štyritisíc hektárov. Mimochodom, v už uplynulej sezóne ju mali zasiatu na ploche okolo 4 700 hektárov. Vyvoláva už u nich repka obavy? „Ani by som nepovedal, že sa stávajú opatrnejší k siatiu repky. Isteže, niektorí sa zľakli, pretože keď repka vypadne dva - tri roky po sebe, tak to môže finančne zruinovať menšie podniky," vyjadril sa J. Hanudeľ. Po repke prichádza na rád ozimná raž a pšenica. Zakladaniu novej úrody dopomohlo aj to, že na podnet Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory už teraz uvoľnilo ministerstvo pôdohospodárstva dotačné prostriedky za štvrtý štvrťrok. Poľnohospodárom prešovského regiónu prišlo veľmi vhod okolo 30 miliónov korún, ktoré využívajú pri jesenných prácach. Podobná čiastka im pribudne čoskoro. Ešte nie sú presné informácie o tom, koľko hektárov mienia poľnohospodári prešovského regiónu zasiať oziminami. „Niektorí poľnohospodári kvôli suchu už zvažovali, či budú siať, ale terajší dážď pomohol tomu, že môžeme dobre založiť úrody," skonštatoval M. Topor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
