pozemok, na ktorom sa chcú stavať ich potomkovia. K pozemku vedie asi pätnásť, možno dvadsaťmetrová obecná cesta. Práve tá sa stala kameňom úrazu. Na jej začiatku je bránka a tá je pre Dirdovcov zamknutá. Nemôžu sa teda dostať na vlastný pozemok.
„Pozemok sme kúpili od Židovskej náboženskej obce. Predtým ho užívali záhradkári. Oni vraj mali zmluvu s obecným úradom. No prišla reštitúcia, obecné zastupiteľstvo pozemok vrátilo vlastníkovi. Je na to papier. My sme to od Židovskej náboženskej obce kúpili po piatich rokoch," povedala pani Regína Dirdová, pričom nám ukázala potrebné dokumenty, od kúpno-predajnej zmluvy, cez vklad do katastra až po list vlastníctva. S prístupovou obecnou cestou vedúcou na súkromný pozemok Dirdovcov problémy neboli. Podľa pani Dirdovej začali so zvolením nového starostu. „Zamyká pred nami bránu, diskriminuje nás. Tá 'kapura' v živote nebola zatvorená. Pozemok je pre mladých, majú život pred sebou - chodíme za ním, pýtali sme sa na situáciu. Museli rozrezať zámok, aby sa dostali dnu, chodíme po vyšetrovačkách... Už je to neúnosné."
Podľa R. Dirdovej starosta tvrdí, že si chráni obecný majetok. „Obecný majetok je aj inde, a ten nechráni. Tá brána bola celý čas otvorená, aj keď ju užívali záhradkári. Pred nikým teda cestu nechránil, až teraz pred nami. V zastupiteľstve sú aj členovia, ktorí tam sedia už tri volebné obdobia, a nikdy predtým nepadol návrh chrániť obecný majetok zamykaním tejto bránky."
Problém je teda v tom, že obecné zastupiteľstvo prijalo uznesenie, podľa ktorého musí byť brána od prístupovej cesty zamknutá. „Bývalý starosta povedal, že on pred občanmi bránu zamykať nebude."
Regína Dirdová sa cíti byť prístupom starostu diskriminovaná. „Veď pozemok sme kúpili na to, aby sa vystavali deti. V našom dome máme obsadenú každú izbu. Človek robí, tridsať rokov platím dane, aj z nového pozemku platíme daň," so slzami na krajíčku povedala R. Dirdová. Má štyroch synov. Jeden je ženatý, s manželkou si chcú postaviť dom na spomínanom pozemku. A nielen on. V Lemešanoch žije aj ďalší syn a čochvíľa sa z vojny vráti ďalší, aj s priateľkou. Rodinu Dirdovcov naviac onedlho rozšíri ďalší člen, prvé vnúča.
Obecné zastupiteľstvo manželom Danielovi Dirdovi a Regíne Dirdovej vraj navrhlo riešiť problém inou formou. Akou? Navrhli im, aby riešili prístupovú cestu na svoj pozemok cez susedov pozemok. To však Dirdovci kategoricky odmietli s tým, že prečo by mali chodiť cez cudzí súkromný pozemok, keď tam vedie verejná komunikácia. Podľa slov Dirdovcov by na vyriešenie celého problému stačilo iba kúsok porozumenia. Dôvodom celej kauzy je podľa nich obyčajná ľudská závisť, za to, že kúpili pozemok.
Starosta: „Pravidlá musia platiť"
Starosta obce Lemešany Marko Bučko, za ktorým stojí aj obecné zastupiteľstvo, má však na celú vec iný názor. Po prvé, prístupová komunikácia nie je cestou, ale súčasťou obecného areálu. V ňom sa nachádza knižnica, klub dôchodcov, klub mladých či holičstvo. „Stratégia výstavby rodinných domov v obci je iná. Naša predstava je zakotvená v uznesení, aj Dirdovcov sme upozornili na to, že že obec nikdy nemala záujem riešiť na tomto pozemku výstavbu rodinných domov." Starosta vysvetlil, že ak by obec súhlasila so zriadením vecného bremena na jej pozemku na prístupovú komunikáciu a inžinierske siete, celý pozemok by stratil na hodnote. „Stavebný úrad, teda obec, musí dodržiavať stavebný zákon. Nemôže si dovoliť hocikto stavať, kde chce, nejaké pravidlá musia platiť."
Podľa Bučka rodina Dirdovcov vedela pred kúpou pozemku o tom, že k nemu nevedie prístup, a zrejme kalkulovala s tým, že im prístup automaticky umožní obec. Celkovo viedli na dané miesto tri cesty. Prístup ku synagóge viedol aj cez pozemok, ktorý je dnes súkromný. „Aký je rozdiel medzi vlastníctvom súkromným a vlastníctvom obecným? Rovnako môžu požiadať súkromníka o prístup," uviedol starosta, pričom poukázal na to, že problém je v skutočnosti omnoho širší. Vlastníctvo pozemku Dirdovcov nespochybnil. Podozrivé však boli predchádzajúce úkony.
Záhada jednej reštitúcie
Pôvodne daný (obecný) pozemok užívali záhradkári. Mali platnú zmluvu s obcou na desať rokov, v roku 1993 predĺženú na ďalších desať rokov. V roku 1996 však bol pozemok so starou synagógou vrátený Židovskej náboženskej obci (ŽNO). Udialo sa tak za zvláštnych okolností. Päťstranová zápisnica zo zasadania obecného zastupiteľstva mohla byť podľa Bučka sfalšovaná. Štyri strany sú napísané evidentne iným písacím strojom než posledná, kde stojí uznesenie o vrátení majetku ŽNO. Dnešný starosta podalaj protest na prokuratúru, tá však odpovedala, že ide o premlčanú vec. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Prešov, podpísanéhovedúcim odboru poozemkového, poľnohospodárstva a lesnéh hospodárstva Stanislavom Lelákom, „pozemky alebo ich časti nemožno vydať, ak na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada". Ukrivdení sa teda cítia záhradkári, ktorí dodnes majú s obcou platnú zmluvu, ich pozemok už však dávno vlastní niekto iní. Záhradkári preto podali na súd žalobu, kde žalujú aj Daniela Dirdu, aj ŽNO, aj obec Lemešany. Dnešný starosta M. Bučko aj preto vylučuje tvrdenia o diskriminácii Dirdovcov. Vraví, že je aj pre nich rozumnejšie počkať na súdnu dohru tejto kauzy. Taktiež tvrdí, že je nelogické, že ŽNO po tom, čo majetok získala, ho na odpredaj neponúkla obci, ktorá bola jeho dlhoročným vlastníkom, ale vtedajším nájomníkom Dirdovcom.
Séria uznesení zastupiteľstva
Zamknutej bránky znemožňujúcej prístup vozidlom na pozemok Dirdovcov sa týkalo viacero uzesení zastupiteľstva. Prvé, ukladajúce „uzamknúť obidve bránky od štátnej cesty na pozemok pri MĽK (knižnici)", bolo prijaté v roku 2001. Všetci prítomní poslanci hlasovali za. Ďalším uznesením z roku 2001 obec vyzvala ŽNO, aby zrušila nájomnú a kúpnu zmluvu s pánom Dirdom, vzhľadom na obídenie zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Ďalšie uznesenie z toho istého roku uložilo starostovi „uviesť záležitosť s pozemkami v užívaní zväzom záhradkárov v Lemešanoch do súladu so zákonom". Séria uznesení pokračovala aj ďalej... V roku 2002 poslanci schválili žiadosť záhradkárov a vyjadrili nesúhlas „s výstavbou na parcelách záhradkárskej osady až do vyriešenia právneho sporu medzi ZO SZZ a p. Dirdom". Predĺžili tiež záhradklárom zmluvu do roku 2013 „za nezmenených podmienok". V tomto roku obecné zastupiteľstvo vyjadrilo nesúhlas so zriadením vecného bremena v spomínanom obecnom areáli.
Ako z toho von?
Sporným pozemkom a prístupom naň sa zaoberali viaceré orgány, právnych úkonov, aj nedôveryhodných, sa spravilo mnoho, no situácia je stále nejasná. Črtá sa nový súdny spor, o ktorom uvažuje rodina Dirdovcov, ktorá sa cíti byť obcou diskriminovaná.
Pretnúť tento gordický uzol nebude ľahké. Jasných je len pár vecí. Je jasné, že Dirdovci chcú na svojom pozemku stavať, ale obec im nedá kľúče od brány a nezriadi na svojom pozemku vecné bremeno na inžinierske siete a prístup k domu. Je jasné, že starosta im kľúče od brány neposkytne, pretože mu to nedovolí nariadenie obecného zastupiteľstva, obáva sa precedensu a trvá na tom, aby sa spor doriešil súdnou cestou. A napokon je jasné ešte to, že záhradkári majú právoplatnú zmluvu, no nemajú svoje záhradky, dnes je z nich súkromný majetok.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
