priebehu pár minút prišli niektorí ľudia o veľkú časť svojich majetkov. Vyčíňala voda.
"O trištvrte na štyri prišla prietrž mračien. Nad Štrbou to padlo a prišlo ako lavína," spomína starosta Štrby Michal Sýkora na deň spred troch rokov, ktorý narušil pokojný život v obci. "Celá obec bola zaliata. Ľudia sa nedostala len do pivníc, ale cez okná a balkóny aj do obývačiek."
Celá "apokalypsa" trvala len pár minút, ale zanechala v Štrbe obrovskú spúšť. Ani to však nebol koniec. Ďalšou obeťou rozbúreného živlu sa stala obec Lučivná. Jej prvý muž Stanislav Gavalier pre náš denník skonštatoval: "Ľudia pri každom väčšom daždi majú obavy, ako to dopadne, či opäť nepríde potopa."
Dva roky po živelnej pohrome sužujú obce skôr suchá ako strach z vody. Škody po povodniach sú však viditeľné ešte aj teraz. Podľa slov oboch starostov, ide o miliónové "sumičky". Štrba hlási 52 miliónov len na majetku obce, s ďalšími tisícovými škodami sa museli popasovať občania. V Lučivnej to bolo o čosi lepšie. Škoda tu dosiahla "len" hranicu 9 miliónov.
Ako to už býva, pomoci od štátu sa nedočkali (aspoň nie takej, ako by sa patrilo). Väčšinu finančných prostriedkov získali postihnuté obce zo zbierok od iných obcí či od charitatívnych organizácií. "Z nadácie Markíza sme dostali 250 000 korún, Červený kríž prispel čiastkou 50 000 na opravu zničenej školy. Premiér siahol na "bočné fondy" a venoval nám 300 000, niečo sme dostali aj od poisťovní. Mali sme to šťastie, že miestne komunikácie aj mosty máme poistené," vyratúva starosta Lučivnej.
Škody odstraňovali obyvatelia väčšinou svojpomocne. Do začiatku školského roka museli Lučivňania opraviť školu. Začiatkom roka 2002 opravili všetky poškodené cesty a mosty.
"Už sme z toho vonku, ale obavy stále existujú. Už dvakrát sme mali takú situáciu, že sa nám voda vybrežila. Potok je už veľmi plytký a zanesený, pod mostami je málo priestoru, takže na jar, keď sa tam skríži trochu ľadu, voda sa vylieva," vysvetlil S. Gavalier.
Rok po povodniach mali v Lučivnej všetky poškodené obecné objekty opravené. Občania postihnutí vodným živlom sú však na tom horšie. Múry domov nasiakli vodou a aj po rokoch sa vlhkosť prejavuje na stenách.
Podobne sa s následkami vodného besnenia vyrovnávali aj v Štrbe. Zbierky, nadácie, rodáci, firmy, poisťovne. Žiaľ, len tridsať percent občanov bolo poistených. Väčšinou mali poistené len budovy a vnútorné zariadenie nie. Okrem vyše sto objektov postihla povodeň aj materskú školu, štadión, kanalizáciu. Podľa M. Sýkoru najväčšie škody boli na koryte Štrbského potoka. "Bol vydláždený panelmi a všetky ich ako papieriky bralo preč. Na niektorých miestach sa prepadla cesta. Zničené boli aj tri mosty. Dva na miestnych komunikáciách, tie sme opravili a jeden na štátnej ceste smerom na Šuňavu. Ten je doteraz len provizórny. Minister sľúbil, že ho opravia a doteraz neboli schopní urobiť to."
Starostovia vidia riešenie rizikového stavu v úprave korýt svojich potokov. Zásah však môžu urobiť len pracovníci Povodia Bodrogu a Hornádu. Tí zatiaľ nepodnikli žiadne kroky. "Sme odkázaní na pomoc Povodia, lebo my ako obec nemôžeme investovať do cudzieho majetku. Oficiálne stanovisko sme však zatiaľ nedostali. Zrejme nie sme najnutnejší prípad, lebo videli, že sme sa rýchlo spamätali," domnieva sa S. Gavalier. Napriek tomu v obci nesedia so založenými rukami. Rozhodli sa svojpomocne spevniť brehy potoka výsadbou stromčekov. A tak dnes môžete okolo pokojného potôčika vidieť množstvo malých drevín, ktoré možno raz pomôžu ochrániť obec pred najhorším.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
