Vysokých Tatrách oslavovala 140. výročie vzniku. Deň chaty bol zároveň oslavou päťročnice jej znovuoživenia. Nájomca Rainerovej chaty, vysokohorský nosič Peter Petras, pripravil pre návštevníkov program, v ktorom si aj obyčajní turisti mohli vyskúšať, ako chutí nosičský chlebík.
Odvážni a silní muži si na plecia naložili 70-kilový klát dreva a po vyznačenom asi 300 metrovom okruhu sa ho snažili odniesť do limitu troch minút a tridsiatich sekúnd. Za silného skandovania publika dávali do súťaže všetky sily.
"Mám dosť. Chcel som to len vyskúšať, ale je to ťažké. Nosením by som sa teda živiť nechcel," uviedol pretekár z Banskej Bystrice. Jeho čas prekročil šesť minút.
K súťaži sa nechal vyprovokovať aj Miroslav Daniel z Trečnína. "Odjakživa som sníval o nosení, nikdy som nemal príležitosť skúsiť si to. Sny zostávajú snami aj po tejto skúsenosti," povedal niekdajší karatista, ktorému Tatry nedajú spávať. Ako 39-ročný na naučil lyžovať, každú voľnú chvíľu teraz trávi v horách svojho srdca, skúša horolezectvo a v zime na lyžiach prekonáva extrémne žľaby.
S časom štyri minúty 38 sekúnd do cieľa s ťažkým nákladom dobehol Ladislav Papcún z Levíc. Stal sa tak víťazom preteku, ale keďže jeho čas prekročil stanovený limit, odnosu na chatárovom chrbte na Hrebienok sa nedočkal. "Je to super. Nosenie mám odskúšané, pravidelne cez dovolenku pomáham s vynáškami na chatu pod Rysmi," uviedol víťaz.
Zápoleniu amatérskych nosičov sa prizeral aj Ladislav Kulanga, legendárny rekordér, ktorý má na svojom konte také neuveriteľné výkony ako napríklad 207,5 kilogramu na Zamkovského chatu, 151 kilogramov na Téryho a 138 na Zbojnícku chatu. Do súťaže sa však vyprovokovať nedal. "Mám iný prístup k noseniu. Som známy tým, že som sa nikdy nezúčastnil žiadnych pretekov. Mám svoje tempo a vychutnávam si to poctivé remeslo. Toto je skôr zábava, ľudia si skúsia, čo je to nosenie," fandil pretekárom Ladislav Kulanga, ktorý dokončuje film a chystá o svojom živote v horách novú knihu. Podobne, ako väčšina Tatrancov, aj on oceňuje Petrasovu zásluhu na znovuzrodení Rainerovej chaty.
Na jej podobu spred dávnych rokov si zaspomínal aj horolezec Ivan Gálfy. "Pred päťdesiatimi rokmi to bola skládka uhlia, po zániku Kamzíka to len chátralo. Je fantastické, čo Peter z toho urobil. Podstatné je, že chate dal takýmito akciami dušu," povedal Ivan Gálfy.
Do súťaže v nosení sa prihlásili aj ženy. Na svojich pleciach niesli po rovnakej trase 30-kilogramový náklad. Zo siedmich prihlásených to len jedna po pár metroch vzdala. "Som prekvapený, aký vynikajúci nosiči sa medzi súťažiacimi našli. Mali sme aj jednu dramatickú príhodu, keď sa Mišovi Fáberovi rozkolísal náklad a spadol s ním. Ale ako správny nosič sa nevzdal. O tom totiž nosenie je - o nosičskej morálke a cti," zhodnotil organizátor Dňa chaty a nájomca "Rainerky" Peter Petras.
Do staručkého schátralého objektu sa zapozeral pred ôsmimi rokmi, a už päť rokov otvára dvere Rainerovej chaty dokorán, aby sa tu návštevníci cítili dobre. Vymýšľa programy, akcie, aby spestril ponuku trávenia času pre turistov. "Nemyslím si, že Tatry sú tu len na to, aby niečo predávali. Sme tu na to, aby sme ľuďom niečo ponúkli, aby sme ich vedeli pritiahnuť a zaujať," povedal Peter Petras. Po úspešnej premiére Dňa chaty už uvažuje nad jej reprízou na budúci rok. Ohlasy hostí i náhodných návštevníkov potvrdzujú, že je to cesta, ktorou sa oplatí kráčať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
