Kežmarok - Ten príbeh by mohol byť nosnou kostrou úspešného hollywoodskeho filmu. Je skutočný a stal sa v Kežmarku vo vojnových časoch.
Asi v roku 1942, keď už v Poľsku prenasledovanie Židov vrcholilo, prišli do Kežmarku dvaja Poliaci. Z ruksaku vytiahli, na počudovanie okolia, bábätko. Zverili im ho židovskí rodičia, ktorí v obave z prenasledovania pretrhli spoločnú púť s dieťaťom. Verili, že ak sa im nepodarí uniknúť pred tvrdosťou hitlerovského režimu, zachránia cudzí ľudia aspoň dieťa. Stalo sa. V Kežmarku sa dieťaťa ujala zmiešaná židovsko-nemecká rodina. Chlapec prežil. Dodnes zostal v meste, ktoré mu poskytlo záchranu.
Tento príbeh novinárom prerozprávala historička Nora Baráthová (na snímke), keď vysvetľovala zmysel a poslanie II. Dní židovskej kultúry, ktoré sa v Kežmarku začnú dnes. "Je zaujímavé, že manželia, ktorí sa o dieťa postarali, pomáhali aj iným prenasledovaným Židom. Traduje sa, že manžel v jednom z posledných domov v meste urobil špeciálnu skrýšu. V kôlni vytvoril priestor a zamaskoval ho dverami, ktoré predstavovali polená dreva. Bolo šťastie, že do kôlne nikdy neprišili gardisti so psami, úkryt by ľahko objavili. Za dverami sa skrývala celá hromada poľských a maďarských Židov, niektorí tam vraj prežili aj celú vojnu. Podávam, čo som počula, hodnoverné historické dokumenty k tomu však nemám," objasnila pozadie pomoci prenasledovaným historička.
Podľa jej slov v Kežmarku pomáhala židovským obyvateľom aj evanjelická cirkev. Záznamy z matriky z rokov 1940 až 1944 potvrdzujú, že v tomto čase starý evanjelický farár v snahe ochrániť židovskú komunitu pokrstil 153 Židov zo Slovenska, Poľska, Rakúska, Maďarska a Ukrajiny. Pravdou však tiež je, že jeho nástupca už takéto činy ľudskosti nerobil, naopak, bol stúpencom fašizmu. V Kežmarku tvorila židovská komunita pred vojnou pätinu obyvateľstva, dnes z nej zostalo torzo, konkrétne dvaja ľudia.
"Podarilo sa nám získať aj unikát, nápis z domu, kde boli v rokoch 1944-45 internované židovské ženy a deti. Je na ňom spísaný zoznam žien a vyjadrená nádej, že prežijú. Žiaľ, nádej nebola naplnená, všetci skončili v koncentračnom tábore," dodala Nora Baráthová. Aj ona patrí medzi autorov projektu Dní židovskej kultúry, ktorý Kežmarčania začali po prvý raz pripravovať vlani. "Nie je to celkom moja myšlienka. Keď pred niekoľkými rokmi vyšla veľká kniha o Kežmarku, ozvali sa niekdajší rodáci, teraz žijúci v Izreali a pýtali sa, prečo v publikácii chýbajú fotky synagógy. Na ich podnet sme začali pátrať vôbec po osude židovskej komunity v Kežmarku. Zistila som, že tu o nich prakticky nič nevieme. Pri skúmaní dobových materiálov som sa dostala k mnohým zaujímavým faktom a tie by sme radi sprostredkovali ďalej cez tieto Dni židovskej kultúry," uzavrela Nora Baráthová.
Podujatie, ktoré má za cieľ aj potláčanie prejavov antisemitizmu a šírenie myšlienok tolerancie, sa v Kežmarku začína dnes odborným seminárom v auditóriu lýcea. Jeho súčasťou bude aj výstava, návšteva židovského cintorína a koncert.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
