Dosť ma to vzalo. Neskôr som sa na vlastné oči, ale hlavne na vlastné peniaze, presvedčil, že ich je toľko, že si nikdy nebudem môcť dovoliť kúpiť všetky, to by som musel byť veru dobre bohatý," vraví fanúšik, zanietenec a znalec života a diela Andyho Warhola, Mgr. Jozef Keselica zo Svidníka, zakladateľ a šéf Andy Warhol Pop-art Club.
Nedávno uplynulo presne 75 rokov od dátumu narodenia Warhola - umeleckej osobnosti, celebrity, idolu, legendy a mýtu. Narodil sa ako Andrew Warhola, bol synom Andreja Varcholu z Mikovej a Uli Závackej - Varcholovej, zomrel 22. 2. 1987.
"Z chudobného prisťahovalca a neznámeho reklamného grafika sa silou vôle vypracoval na svetoznámeho umelca. Tykal si s najvyššou spoločenskou smotánkou a zomrel ako milionár, čím typicky naplnil americký sen - zo zametača na boháča. Jeho život, veľmi pestrý, rôznorodý a bohatý na udalosti, bol naplnený prácou, ktorej sa venoval osem až desať hodín denne," hovorí o legende pop-artu Jozef Keselica.
"Hmlistý a neistý bol už samotný dátum Andyho narodenia, tak, ako bol kontroverzný samotný život a tvorba tohto umelca extrémov. Nesprávny dátum jeho narodenia uvádzala dokonca aj prestížna Encyclopedia Britannica. Sám mnohých miatol svojimi nepresnými vyhláseniami, ale aj falošnými údajmi o svojej osobe a hoci sa aj jeho miesto narodenia uvádza v odlišných prameňoch rôzne, v skutočnosti sa narodil v Pittsburghu, v Pennsylvanii 6. augusta 1928. Mystický, magický, málo praktický a pragmatický bol tento nesmelý a nenápadný introvert a voyeur, ktorý s obľubou obzvlášť slávnym ľuďom nazeral nielen pod pokrievku ich života, ale aj do ich spální a ďalších súkromnych, osobných, až intímnych záležitostí. Všetky drby a klepy si poctivo takmer každodenne zaznamenával do svojho denníka a preto nečudo, že keď knižne vyšli, právnici sa vyjadrili, že na niektorých stranách sú dôvody aj na dve súdne žaloby. No Andy mal šťastie, vtedy už to všetko mal úplne za sebou - bol totiž po smrti…"
Legenda Andyho Warhola žije naďalej. Výročie narodenia si pripomenuli Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, na festivale rusínskej piesne v Mikovej, ale aj v Andy Warhol Museum v Pittsburghu.
Známy je Warholov výrok: "Som odnikadiaľ." Keď ho rozmeníme na drobné, bol pravdivý - Rusínsko naozaj neexistuje. Okrem Rusínov sa však k Warholovi hlásia aj Slováci, Američania, Ukrajinci a ďalší.
"O Warholovi povedali, či napísali, že pôvodom bol Čech, Slovák a iné nepresnosti. Počas jednej veľkej výstavy Andyho Warhola v poľskej Varšave tamojšia tlač tvrdila, že Warhol je poľského pôvodu. Možnože neboli ďaleko od pravdy, lebo v Mikovej, kde sa narodili obaja jeho rodičia, dodnes žije veľa potomkov prisťahovaných Poliakov a je tu bežné a frekventované meno Kazík (z poľského Kazimierz) a slovo warcholicz szie v poľštine znamená búriť sa. Varchola - burič, výstižné, pravda?"
Mýtus A. Warhola nevznikol iba vďaka jeho tvorbe - obrazmi Marilyn Monroe, Campbellovej polievky či Lenina, nekonečným filmom so statickým záberom, umeleckou fabrikou Factory... O mýtus sa pričinil sám. Už v mladom veku si odfarbil vlasy do svetlosivého odtieňu, aby nebolo jasné, koľko má rokov. Bol odnikiaľ. Jeho sexuálna orientácia dodnes nie je identifikovaná. Neznášal ľudské dotyky. A hlavne sa bez neho neobišla žiadna poriadna párty celebrít.
"Vtedy sa v New Yorku tvrdilo, že neexistuje poriadna párty, pokiaľ ju svojou návštevou nepoctí veľký St. Andy (Svätý Andy). Sám sa vyjadril, že má sociálnu chorobu a takmer každú noc musí ísť von medzi ľudí. Svoje súkromie si však paradoxne až príliš úzkostlivo strážil."
Podľa Keselicových sllov získal Warhol v šesťdesiatych rokoch prezývku DRELLA, "skrížením a skrátením dvoch slov Dracula, kvôli smrteľne bielemu vzhľadu jeho tváre a cinDeRELLA - popoluška, kvôli popolavej parochni".
Mimochodom, Lou Reed a John Cale nahrali roky po rozpade skupiny The Velvet Underground úspešný album Songs For Drella. Práve Velvet bola tá formácia, ktorú Andy Warhol objavil, produkoval a nakreslil na obal jej prvej LP platne slávny žltý banán.
Aký bol v skutočnosti Anndy Warhol? To už asi nikto nezistí a priestor na mýty a ďalšie štvrťhodinky slávy sa zväčšuje. J. Keselica tvrdí:
"Mal všetky znaky introvertnej povahy. Bol osamelý, necítil sa dobre medzi ľuďmi a každodenne sa s matkou modlil otčenáš po starosloviensky, každú nedeľu s ňou chodil na omšu do grekokatolíckeho chrámu a ,samozrejme, rozprával sa s ňou po rusínsky, lebo matka sa poriadne anglicky nenaučila, hoci on sa ju to snažil naučiť."
Warhol bol, podľa jeho slov, protikladný a kontroverzný umelec, mystifikátor, imagemaker a guru, ktorého možno len milovať alebo nenávidieť. Nič medzi tým neexistuje.
"Valeria Solanis (inde sa uvádza Solanas) ho určite nenávidela, lebo sa ho v roku 1968 pokúsila zavraždiť. A takmer sa jej to aj podarilo. Prišla do Factory a strieľala na neho. Kričala: Ovládal môj život. Nevedela sa vyrovnať s tým, že veľký Warhol odmietol realizovať jej filmový scenár a neurobí z nej superstar a túto frustráciu, že nebude superhviezdou, si liečila a kompenzovala takýmto chorobným spôsobom. Bola zakladajúcou a zároveň jedinou členkou ultrafeministickej organizácie SCUM - Society For Cutting Up Men (Spoločnosť na likvidáciu mužov). Po jej guľkách bol Andy deravý ako rešeto, ale lekári mu po šesťhodinovej operácii predĺžili život takmer o 20 rokov."
V Mikovej odslúžili omšu za Warholom.
"Paradoxom je, že o Warholovi je známe, že bral drogy, vytvoril filmy, ktoré hraničia s pornografiou, na jeho kresbách sa nachádzajú detaily pohlavných ústrojov, možno bol homosexuál a pritom cirkev ho prijíma kladne a slúži za neho zádušné omše. A je to dobre, lebo bol kresťan a mal dobré srdce, čo sa dá dokumentovať aj tým, že neraz dal newyorským bezdomovcom variť polievku a hostil ich na svoje náklady."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
