ktorá je v tomto obchode jedinečná.

Chodím do týchto obchodov nakupovať preto, lebo tam dostanem topánky za tretinu bežnej ceny. Tie topánky pravdaže nevydržia dlhšie ako 5 mesiacov, mnohé ani toľko nie, je to, akoby boli naprogramované na istú dobu životnosti. Darmo ich budete presviedčať, akonáhle im odbije piaty mesiac života, zlomí sa im podrážka, alebo sa jednoducho pretrhnú. Lenže topánky z iných obchodov mi nevydržia dlhšie ako poldruha roka, takže keď to zrátam, za tú istú cenu mám každých päť mesiacov nové topánky.

Nedávno opäť nadišiel čas na nový model. V obchode mi však oznámili, že moje číslo nemajú. "Máme len malé a veľké čísla," dozvedel som sa, no poslali ma skúsiť šťastie do svojej pobočky.

"Chcel by som z týchto deviatky," povedal som mladej predavačke, ktorá smutne a znudene sedela na stoličke, čo ma uistilo, že som tu správne, lebo nech vojdem v ktorúkoľvek hodinu do ktoréhokoľvek čínskeho obchodu, predavačka tam vždy smutne sedí na stoličke. Dievča naveľa vstane a ide sa pozrieť medzi hromadu škatúľ. O chvíľu už ku mne nesie desiatky: "Ale tieto vám budú veľké!"

"To áno," vravím, "ale keď mi donesiete deviatky, čo je moje číslo, iste mi budú dobré." Dievčina sa opäť zohne ponad škatule a spoza džínsov jej vykuknú tangá. Tak predsa len trocha života v tomto pochmúrnom magazíne. "Deviatky nemáme, iba malé a veľké čísla," znie známa odpoveď. Tu musím podotknúť, že deviatky v čínskom obchode nemajú vždy, chcem povedať, majú ich málokedy. "Počkajte, ja sa pozriem," vstúpila do debaty jej staršia kolegyňa. O chvíľu mi priniesla moje číslo a ja som si ich začal skúšať.

"Končím. Zajtra už neprídem," prevraví mladá dievčina.

"Ale neblázni, to nerob," dohovára jej staršia.

"Isto neprídem."

"Keď neprídeš, budem sa ti mstiť. Budem ti vyvolávať o šiestej ráno."

"O šiestej mám vypnutý telefón."

"Tak ti budem posielať nepríjemné esemesky. To je nápad! Uvidíš, aké správy ti budú prichádzať!"

"Vypnem si ho celkom."

"Nebuď blázon, rozmysli si to."

"No, neviem..."

"Myslím, že sú mi dobré, vezmem si ich." Pani mi topánky dá do škatule, na jej veko napíše cenu aké milé a ja odkráčam k pokladni. Majiteľka práve telefonuje rečou, ktorou ja, obávam sa, nebudem nikdy vedieť plynulo konverzovať. Opäť sa uisťujem, že som tu správne, lebo nech vojdem v ktorúkoľvek hodinu do ktoréhokoľvek čínskeho obchodu, pani za kasou vždy telefonuje. Druhou rukou naklepe cenu do kalkulačky, kde si ju prečítam a zaplatím.

Ešte raz sa obzriem za seba dievčina už zase sedí na stoličke s hlavou v dlaniach a smutne hľadí na dlhé rady topánok z nepravej kože.

Jedna vec je istá bolo by zbytočné pýtať ju telefónne číslo. To dievča bude mať nejaký čas vypnutý mobil.

Autor: Števo Šanta

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš