legendu. Úspechy žala už pred pádom komunizmu, ktorý veru takémuto štýlu neholdoval. V roku 1991 jej v Opuse vychádza úspešná prvá platňa Antropofóbia. Neskôr sa Davová psychóza sťahuje zo šoubiznisu, aj album Svet žaluje, hudobne i textovo silno poznačený hardcorom, vydáva na vlastné náklady, pričom odmieta akýkoľvek kontakt s establishmentom. Tretí album Kríza vedomia (opäť vlastným nákladom) z roku 1999 je viac melodický než jeho predchodca, texty sa stále nesú v kritickej rovine. Vlani kapela súhlasila s umiestnením dvoch svojich piesní na sampler Universal Music Punk Rock Made In Slovakia Vol. III, pričom na tejto kompilácii sa objavil aj predchodca „Davovky", kapela Kóta 22. V súčasnosti často koncertuje, pričom stále láka masy divákov a pomaly, ale isto chystá štvrtý album. So zakldajúcimi členmi Davovej psychózy spevákom Janom Kassom a gitaristom Marcelom Duchoňom sme sa rozprávali na nedávnom prešovskom Street Feste.

Už niekoľko mesiacov vám má vyjsť štvrtá platňa, kedy to bude?

Jano: „Už pár rokov, pomaly."

Marcel: „Viazne to v tom, že aj tento rok sme menili dvoch ľudí, bubeníka a basáka. Preto sme za ten rok museli hrať staré veci, aby sa ich naučili."

J: „No, polovicu albumu už máme pripravenú."

M: „Nebudeme radšej hovoriť termín, ale niečo by malo vyjsť."

Aké budú novinky po hudobnej stránke, skôr tvrdý hardcore, alebo to bude melodickejšie?

J: „Hardcore, to bolo jedno obdobie, ale to je jedno,

my stále hráme punk."

M: „Nový album bude viac melodickejší."

Vyšiel vám split album so skupinou Zeměžluč. Niečo podobné sa nechystá?

M: „No... Pokojne to vytiahnem. Chystáme jednu vec. Chceme osloviť známu francúzsku kapelu La fraction a chceme urobiť niečo podobné ako so Zeměžlučom. Ešte to nie je isté."

Ako ste sa rozišli so starými členmi - v dobrom, zlom?

M: „V dobrom."

J: „Doba pokročila, niektorí ľudia na to nemali čas. Klinec odišiel prvý, bolo to také, že neboli prachy, mali sme šnúru a po nej sme boli v mínuse."

Prečo to je tak? Vraj beriete veľmi málo za koncert - päťtisíc, hoci ultraortodoxným punkerom sa aj to zdá byť komerčné. Vy by ste na takej šnúre nemali prerobiť...

J: „To, čo som spomínal, bol rok 93. Teraz už tie prachy sú, ale treba si uvedomiť, že stále sme najlacnejší, i keď sa to tým ultraortodoxným môže zdať veľa."

M: „Veľké punkové kapely na Slovensku si bez mihnutia oka zapýtajú pätnásť, dvadsať litrov..."

To zasa nemusí byť vždy až tak veľa.

M: „Presne tak, ide o uhol pohľadu. Ľudí, čo chodia na koncerty, tieto veci nezaujímajú."

J: „My musíme vychádzať z toho, koľko dôjde ľudí. Väčšinou nás volajú organizátori, teda ľudia zo scény, a ak dôjde 20 ľudí, tak od nich nemôžeme pýtať desať litrov, ale tých päťtisíc je podľa mňa už minimum, čo musíme zobrať. Aj keď sa to tým ultraortodoxným punkáčom nepáči, ale oni zas žijú v iných dimenziách."

Dvadsať ľudí na vás určite nechodí. Davovú psychózu uznávajú od najväčšieho undergroundu po také všeobecné punkové publikum.

M: „To som rád. Je pravda, že na nás ľudia chodia a nemáme prázdne sály."

Bola kampaň Kopírovanie zabíja hudbu, vy ste dávno predtým zrušili copyright, nech ľudia môžu šíriť muziku.

J: „Áno, ale aby sme dali veci na pravú mieru: Na Krízy vedomia bolo napísané 'Fuck off copyright'. Jasné, ale treba si uvedomiť, že cédečko, ktoré stojí 220 korún, naše cédečko, ktoré si môžeš od nás kúpiť, tak si myslím, že je to dosť trapas, ak si to nejaký týpek okopíruje. Fuck off copyright, to je jasné, ale na cédečká, ktoré stoja 800 korún. Ale na CD, ktoré stojí 220?! Keď už si niekto na toto povie, že je to veľa... Vždy sa dá ísť nižšie, keby stálo 50 korún, tak niekto dôjde a povie, prečo nestojí 30 korún. Teda kopírovanie nie je zlé, ale treba si uvedomiť, že keď všetci budú kopírovať, tak tie kapely budú v..."

M: „Kopírovanie by malo končiť pri CD a internete. Neuznávam sťahovanie muziky cez internet."

Lamovi ste nakoniec dali súhlas, aby sa vaše pesničky objavili na sampleri Punk Rock Made In Slovakia Vol. 3. Čo bolo tým zlomom, že ste dali súhlas?

J: „Lamo je náš dlhoročný kamarát. On je síce trochu inde, ale jasné - robí to, vieme za čo to robí, sú to jeho peniaze, ja by som to cez takúto firmu neurobil. No urobil to. A prečo sme tam boli my? Stále nás bombardovali ľudia, prečo tam nie sme, tak sme to urobili pre kamošov, neboli z toho žiadne peniaze. Sme tam, ja sa za to nehanbím. Treba si uvedomiť, že my naše cédečká vydávame sami, ale tu išlo o dve skladby, takže kde je problém? Veľa kompilácií je takých, čo nám ani nepovedia, že nás na ne zaradili, a berú za to peniaze a sú to ľudia zo scény. To je pekná 'sviňačina'."

Bola by to aj škoda, keby na tomto výbere Davová psychóza chýbala, ktorá patrí ku histórii slovenského punku.

J: „V podstate áno."

M: „Urobili sme to aj preto, aby sme tam boli, aby sa to archivovalo."

V minulom rozhovore som sa pýtal na tie veselé texty. Najprv ste od nich úplne opustili, na Kríze vedomia je jeden takýto úlet, čo ďalej?

M: „Uvidíme, či bude niečo veselé. Ťažko povedať. To 'pochytajme sa...' bola spontánna vec. O tretej v noci, keď sme došli z krčmičky sme to natočili."

Aké sú vaše vzťahy s punkovou scénou, povedzme so Zónou A či Slobodnou Európou?

M: „Veľmi družné a priateľské. Žiadne konflikty nemáme, akurát raz ma Mikko (bubeník Zóny A - pozn. red.) opľul na koncerte a ja jeho tiež, no to je všetko."

J: „Niečo iné zas je, čo robia ako celok. Beriem, že je to ich vec - veľa ľudí sa ma pýta na Zónu. My sa s nimi poznáme už dvadsať rokov. Za to, že Koňýk hrá niečo iné, ešte nie je blbec. Urobili nejaké veci, napríklad zmluvu s EMI, nemuseli... Sú dosť známi na to, že by si platne mohli vydať sami, ale bola to ich lenivosť. Dnes už na to aj prišli."

A čo hovoríte na megaúspech Horkýže slíže?

J: „Neberiem ich ako punkovú kapelu, takže asi toľko k tomuto. Ide o to, že kapela, ktorá hrá punk, ešte nemusí byť punk."

Čo je pre vás punk?

J: „Punk nie sú tie tri akordy, čo tlačíš na pódiu. Punk je v prvom rade to, čo robíš mimo pódia. Čo keď sa rozpadne kapela? Zrazu zahodia všetko, čo mali a budú úplne iní?"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš