prinútil svojho priateľa básnika, aby po dvoch desaťročiach, odkedy vyšla jeho prvotina Strminy, vydal nové básne. Kniha obsahuje textové hádanky a symboly. Niektoré strany nie sú očíslované, aby nenarušili grafický dojem. Text jednej z básní je usporiadaný napríklad do tvaru šálky s podšálkou. Celkové číslovanie strán je tiež zvláštne, vždy iba na ľavej strane. Dielo má 111 strán, čo je symbolom troch priateľov, ktorí knihu tvorili, Michala Otčenáša, Petra Haľka a Petra Kocáka, ilustrátora.
"Peter zo začiatku nechcel ani počuť o ilustrovaní knihy. Podujal sa k tomu až po niekoľkých mesiacoch. Básne majú veľa tajomstiev a skrytých významov. Nedajú sa pochopiť na prvýkrát, ani na piatykrát. Niektoré nikdy... Ja čítam Miškove básne, keď mi je ťažko a mám melancholickú náladu. Raz som mal ťažkú noc, chcel som si niečo prečítať a mal som poruke jeho prvú zbierku Strminy. Zrazu mi bolo dobre a ľahko. Niekedy zistíte, že to, nad čím sa trápite, je naraz nepodstatné," povedal pre Korzár ku knihe Peter Haľko.
Výtvarník Peter Kocák dostal prvý výtlačok básní zo Štrbského srdca a dlho trvalo, kým sa ku kresbám odhodlal:
"Urobil som 4 - 5 obrázkov, iba skice. Chodil som s nimi po meste a zašiel som aj do kníhkupectva. Kúpil som si knihu a kresby zabudol na pulte. Celou cestou domov, aj v autobuse som čítal. Až doma som zistil, že nemám kresby. Kde som ich nechal? Rozmýšľal som. Nakoniec som si spomenul na predajňu kníh, ale tam ich už nenašli. Niekto ich zobral. To je zlé znamenie, pomyslel som si... Tak som sa naštval a urobil podobné kresby perom ako predtým. Nebolo to také dobré... Potom sme to s manželkou rozoberali, čítal som básne ešte raz a ešte raz a zrazu ma oslovili. Zistil som, že sú o plynutí času a splynutí so zemou. Vytvoril som iné obrázky, s čínskym perom."
Grafickou farbou ilustrácie upravili dohneda, čo dokonale zladili so špeciálnym žltkastým papierom z Talianska. Potom knihu vydala Prešovská univerzita, v spolupráci s vydavateľstvom Royal unicorn v Košiciach.
Kuriozitou zbierky je báseň Tupé údery, ktorá je reakciou autora na pád dvojičiek v Manhattane po teroristickom útoku. Zhodou okolností vtedy básnik sedel so svojimi priateľmi nad vydaním knihy, keď mu prišla SMS správa od manželky, čo sa stalo v New Yorku.
Kniha má ešte jeden symbol, 444 výtlačkov.
"Znamená to, že s každým z nás troch, ktorí sme sa na knihe podieľali, je žena - múza," tvrdí básnik a dodáva: "Múza v mojej predstave je krásna žena, Slovenka."
Napokon posledná zvláštnosť. Kniha nekončí básničkou, ale obrázkom ženy, ktorá je tou štvrtou múzou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
