basa, Branislav Binzár - gitara, spev, Martin Strezenický - bicie a Dušan Lančarič - perkusie. Už druhýkrát sa Karpatskí pastieri hrajúci skočnú alternatívnu muziku predstavili na trenčianskej Bažant Pohode. Tam vznikol aj nasledujúci rozhovor.

Môžete trochu predstaviť vašu kapelu?

Richard: „Dokopy sme sa dali asi pred dvoma rokmi. Sme kamaráti z jedného mesta, z Pezinka, poznáme sa medzi sebou dlhý čas. Polovica spolu hrala v určitých formáciách, ďalší členovia hrali v iných skupinách. Chceli sme niečo stále, trvalé, a tak sme založili túto kapelu."

Karpatskí pastieri - to naozaj pripomína Karpatské chrbáty, ktoré naviac majú aj iné projekty. Mali ste skúsenosti s tým, že si vás ľudia mýlia?

Richard: „Hej, mýlia si nás, ale vôbec to nevadí."

Braňo: „Keď sa tvoril názov, vôbec sme nerozmýšľali nad inými kapelami, ten názov vznikol z textu jednej skladby, ktorú sme mali. Keď sme hľadali názov pre skupinu, tak náš bubeník povedal, že Karpatskí pastieri znie perfektne. Sadlo nám to uší a povedali sme si, že to je ono. Až potom prišli tie narážky, že sa názov ponáša na Karpatské chrbáty."

Martin: „Teda názov bol vlastne výtvorom nášho textára, ktorým je Šašo z cirkusu."

Vaše predošlé formácie boli podobné tomu, čo hráte dnes? Ako ste sa došli k tomu, čo hráte?

Braňo: „Osobne som začal asi v štrnástich rokoch hrať staré veci ako Deep Purple, Led Zeppelin a podobne, na tom som sa učil. Doteraz mám rád blues. Chceli sme ale robiť niečo úplne nové, vlastné, dať do toho niečo zo seba. Preto sme sa pokúsili ísť iným smerom. Stretli sme sa takí ľudia, ktorí hudobne rozmýšľajú každý ináč. Takže každý do celku niečo pridá."

Richard: „Každý z nás počúva nejaký štýl, ktorý sa mu páči."

Braňo: „Nevyzeralo to hneď od začiatku takto, ako teraz, naša hudba sa vyvíja. Keď sme začínali, vedeli sme, že chceme robiť čosi iné, ale nevedeli sme čo. Postupom času sme na to prišli."

Už po roku hrania ste sa (vlani) dostali na Pohodu, čo je prestížny festival. Ako k tomu došlo?

Braňo: „Ocitli sme sa v kruhu ľudí, ktorí založili antišportovú organizáciu FSH - Federácia spoločenského hokeja. Každoročne sa robia turnaje, tej organizácii vlastne velí Michal Kaščák, je jedným zo zakladateľov. My sme sa ocitli na jednej akcii, išli sme na ňu zahrať, spoznali sme sa s ním a opýtali sa ho, či by sme si nemohli zahrať na Pohode. Povedal, že ak bude čas a priestor, tak áno. Vyšlo to. Vlani sme hrali na malom pódiu Blaupunkt stage, tento rok sme sa dostali na Kofolu a sme veľmi radi, že sme si mohli na tomto skvelom festivale zahrať."

Ako vznikajú vaše skladby? Hrali ste trebárs prerobenú ľudovku.

Richard: „Nemáme nejaký špeciálny recept. Skladby vznikajú zväčša tak, že niekto prinesie hudobný nápad, do toho sa spraví text a snažíme sa do piesne dostať aj správnu atmosféru. Čo sa týka tej ľudovky, raz sme sa v skúšobni trošku popili a napadlo nám, že spravíme Macejka."

To je jediná takáto coververzia?

Richard: „Ešte máme jednu - Ej, padá, padá rosenka..."

Nahrávky, demo, internet - ako ste na tom?

Richard: „Pred mesiacom sme nahrali v Bratislave dve skladby, v dobrej kvalite.

Braňo: Máme webovú stránku, teraz sa ju chystáme obnovovať. Stará adresa je www.karpat.pastieri.szm.sk, predpokladáme, že už budeme mať vlastnú doménu karpatskipastieri.sk. Chcel by som ešte podotknúť, že máme svojho vlastného fotografa, volá sa Andrej Balco, a je to obrovský talent."

Kedy dôjdete na východ?

Braňo: „My by sme radi, keby nás niekto zavolal. Kedykoľvek."

Vraj máte aj iné, nehudobné umelecké aktivity?

Dušan: „Účinkujeme v jednom divadelnom predstavení Deus ex machina, ktoré napísal náš kamarát Peter Pavlac, voláme sa divadlo Publikum a v tomto predstavení hrajú traja herci 21 postáv, sme tam aj my ako kapela. Celé je to postavené ako cirkusová klauniáda. Tí traja herci sa neustále prezliekajú, je to dosť zaujímavé. Budeme to hrať aj na Hodokvase. Okrem toho ideme robiť muziku do ďalšieho divadelného predstavenia v septembri."

Kto tvorí divadlo Publikum?

Dušan: „Sú to herci, ktorí hrajú aj v Slovenskom národnom divadle, v Astorke, režisér je z Košíc. Autor hry je dramaturg národného divadla. Celé je to ako nezávislá scéna fungujúca v Štúdiu 12 na Jakobovom námestí v Bratislave, bývalý Rock Pop Jazz klub."

Monty Python boli takí, že pár hercov hralo všetky postavy, aj ženské. Je to podobné „pytónovskému" humoru?

Dušan: „Samotný autor Peter Pavlac tvrdí, že je to uletená, bizarná hra, v ktorej ožijú rôzne postavičky. Herci prichádzajú do každej situácie v inom prevleku, teda každý z nich má asi sedem rolí."

Martin: „Ešte jedna perlička. Prednedávnom sme sa s touto hrou vrátili z Moskvy, kde sme boli na festivale Slovanský veniec a získali sme špeciálnu cenu poroty, ktorá bola udelená za 'tvorčesku derzosť i veru v sebja'."

Braňo: „Bol to úspešný týždňový zážitok, na festivale bolo jedenásť súborov z Európy."

Vaša budúcnosť bude prepojená s divadlom, alebo ho oddeľujete od hudby?

Braňo: „Ideme robiť muziku, trochu inú, do ďalšieho predstavenia. Sú to tí istí ľudia divadla Publikum, takže to opäť prepojíme."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš