chystá Festival rómskeho folklóru Spiša. Už po dvanásty raz ho pripravilo Občianske združenie ROMIPEN z Popradu, Podtatranské osvetové stredisko a mesto Kežmarok.
"Už v sedemdesiatych rokoch som pracovala s mnohými súbormi, vtedy sa však razila tendencia, že rómska kultúra sa musí integrovať. Videla som množstvo talentovaných rómskych detí, ktoré bolo treba podchytiť a viesť, na rozvíjanie vlastnej tradičnej kultúry príležitosť nemali. Až po roku 1989 bola šanca zakladať aj rómske folklórne súbory. Pre festival sme sa rozhodli, aby jednotlivé súbory mali šancu svoju prácu a úspechy aj prezentovať. Vystúpenie na javisku je veľká motivácia. Na Spiši je najväčšia koncentrácia rómskeho obyvateľstva, preto sme aj tento festival sústredili práve do Kežmarku," uviedla organizátorka a predsedníčka občianskeho združenia ROMIPEN Jolana Husárová.
Na pódiu kežmarského amfiteátra sa vystriedalo deväť súborov, detskí aj dospelí muzikanti, speváci a tanečníci z Kežmarku, Malého Slavkova, Štrby, Veľkej Lomnice, Lomničky, Levoče, Rudnian, Popradu a zavítali sem aj deti zo Sniny. Publikum hneď na úvod roztlieskal populárny spevák Ľubo Virág. "Rómovia zažili veľa zlého a ich folklór odráža bolesť, žiaľ a smútok. Dlhé roky som koncertoval za hranicami, len posledné dva tri spievam v Čechách a na Slovensku. Hoci tu zatiaľ nie je veľa ľudí, teším sa, lebo som medzi svojimi," uviedol spevák. Aj dlhoročný pracovník kultúry a folklorista, ktorý má skúsenosti aj s vedením rómskeho súboru, Kornel Jurčo tvrdí, že rómsky folklór je bohatý. "Dostali do vienka temperament. Z Ázie si tento národ priniesol charakteristický prejav, ktorým obohatil domáce tradície. Príznačné sú ťahavé melodické piesne, väčšinou molové, smutné, ale aj lyrické, v ktorých je hlavnou témou rýdza láska a túžba po žičlivejšom živote. Je úžasné, ako dokážu tancom a spevom bezprostredne vyjadriť svoje pocity. To všetko je aj veľkým obohatením pre domáci folklór," povedal K. Jurčo, ktorý kedysi pre rómsky súbor vymyslel vyladil aj zvláštny nástroj podkovohru. Dodnes ho používa popradský súbor Letnička.
Práve myšlienka vzájomného poznávania tradícií majoritného obyvateľstva a rómskej menšiny je pri organizácii festivalu nosnou. "Ak sa budeme dobre poznať, aj spolunažívanie bude lepšie. Verím, že rómske súbory sa stanú prirodzenou súčasťou kultúry obcí a miest pod Tatrami," dodala Jolana Husárová. Potvrdila, že XII. ročník festivalu je výnimočný - organizátori na rozdiel od minulosti po prvý raz dali priestor len tradičnej rómskej kultúre, jej moderné podoby sa do programu nedostali. Jediným smutnejšou reflexiou festivalu plného temperamentu je fakt, že sa stretol len s malým záujmom väčšinového obyvateľstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
