Obvyklá priemerná úroda 2,5 až tri tony na hektár ani zďaleka nedosahovala celoslovenskú úroveň. Tohto roku pre známe dôvody očakávajú ešte nižšiu úrodu. O nie príliš vhodných podmienkach pre pestovanie obilnín v tomto regióne svedčí aj skúsenosť Podielnického družstva (PD) Bukovce. Museli vyorať všetku ozimnú pšenicu na necelých sto hektároch. Vymrzla. Zostalo im okolo 300 hektárov prevažne ovsa a triticale. V celom svidníckom regióne museli poľnohospodári vyorať zhruba 500 hektárov ozimín.
"Keby sme vedeli koľko bude stať pšenica, tak obilniny vôbec nepestujeme. Nakúpime ich lacnejšie, než vyrábame," povedal nám predseda PD Bukovce a podpredseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Stropkove Ján Harvilko a toto tvrdenie doložil číslami: "Vôbec sa nezmýlim, keď poviem, že na metráku obilia zarobím 80 až 100 korún, keď ho kúpim namiesto toho, aby som ho dorábal." J. Harvilko uviedol aj rukolapný dôvod, prečo vôbec pestujú obilniny: "Potrebujeme veľa slamy, pretože všetok dobytok máme ustajnený na hlbokej podstielke."
Žatva vo svidníckom regióne je na samom začiatku. Prví sa do nej pustili v Podielnickom družstve Stropkov a v Nižnej Olšave. Zatiaľ "padlo" približne 120 hektárov obilnín. Prvé skúsenosti neveštia nič dobrého. "Úroda sa zatiaľ ukazuje okolo dvoch ton z hektára. U jačmeňa vyskočila nad 2,2 tony z hektára. Ten je pozberaný z približne 50 hektárov," uviedol prvé fakty z tohtoročnej žatvy vo svidníckom regióne J. Harvilko. Ak počasie nezaštrajkuje, tak v ich družstve by so žatevnými prácami začali dnes a až po pár zožatých hektároch uvidia, aká bude reálna úroda.
Poľnohospodárov v severnejších regiónoch nízka úroda obilnín až tak nepostihne, pretože ich pestovanie nie je tu hlavným výrobným programom. Skôr ich postihol celkový kolaps trhu s poľnohospodárskymi komoditami. "Všetko sa prepadlo. Je to už o ničom. Už prakticky niet poľnohospodárskeho výrobku, ktorý by sa predával so ziskom," povzdychol si J. Harvilko. V poslednom čase sa síce dosiahla dohoda, vďaka ktorej stúpla cena bravčového mäsa na 42 korún za kilogram živej hmotnosti, ale podľa poľnohospodárov je to aj tak na hranici nákladov na jeho výrobu. J. Harvilko poznamenal: "Táto dohoda je ako hasenie zhoreniska. Je už neskoro. Tak oneskorene reagujeme na tento problém. V poľnohospodárstve očakávame veľmi vážne problémy. Počítam, že možno polovica poľnohospodárskych subjektov sa vstupu do Európskej únie nedožije." Pritom ho mrzí, že verejná mienka pri riešení zložitých problémov poľnohospodárstva nie je na ich strane. Verejnosti sa podsúva, že do poľnohospodárstva prúdia miliardy korún vo forme dotácií, ale už sa nepovie, že v okolitých štátoch a zvlášť v členských krajinách Európskej únie tieto dotácie sú radovo niekoľkonásobne vyššie. Za takýchto okolnosti sa dá len veľmi ťažko konkurovať na trhu ich produkcii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
