filozofie priviedlo na Filozofickú fakultu (FF) Univerzity P. J. Šafárika do Prešova, kde žije dodnes. Vyučuje na Katedre slovenských dejín a archívnictva FF Prešovskej univerzity (PU). Niekoľko rokov túto katedru viedol, kým nastúpil do funkcie prodekana FF PU. Má za sebou vyše 900 publikačných jednotiek. Pred dvoma desaťročiami sa predstavil básnickou prvotinou Strminy, ďalej sa však venoval histórii. Až v roku 2002 opäť vyšla jeho zbierka básní Štrbské srdce, kde zachytáva plynutie času a konfrontuje detské zážitky a pocity s časom dozrievania a starnutia. Knihu ocenili významní slovenskí kritici i básnici, napríklad Milan Rúfus.

Keď sa Michala Otčenáša opýtate na to, čo robí najradšej, mimo písania, usmeje sa a povie: "To je dobrá otázka...! Pred pár rokmi som záhradkárčil. Prenajali sme si políčko v Prešove na Rúrkach a hrdlačili tam tri roky. Nebol tam ani prameň vody, teda nadreli sme sa i pri zavlažovaní. Potom sme ten pozemok nechali a prenajali si druhý na Sekčove, kde s rodinou bývame. Po čase sme však zistili, že záhradkárčenie naším hobby predsa len nebude. Istý čas som sa venoval muzike, hlavne hre na akordeón, len tak pre potešenie."

Železnou zákonitosťou v rodine Otčenášovcov sú spoločné sobotňajšie obedy, ktorých menu je vždy rovnaké - bryndzové halušky. "Mám ich najradšej so všetkých jedál. Vo všeobecnosti viem aj pripravovať rôzne jedlá, no nevyhľadávam to. Mojej manželke sa vo varení nevyrovnám."

Tatransko-prešovský básnik je otcom študentky FF PU, s aprobáciou anglický jazyk - história a gymnazistu. "Vždy som chcel mať syna, ktorý by sa volal po mne. A sen sa mi splnil. Veľmi dobre si spolu rozumieme a som rád, že je taký, aký je."

M. Otčenáš tvrdí, že pri písaní nemá vzory: "Mám literárne lásky. Dnes čerpám námety hlavne z Biblie." Jeho pohľad na život, je pohľadom človeka, ktorý veľa premýšľa a preciťuje typicky básnicky: "Po čase som si uvedomil, že na prvom mieste je u mňa rovnováha v rodine. Všetko je v dynamike a vývoji. Nemá zmysel pachtiť sa za peniazmi a kariérou. Pokojná rodinná atmosféra, toto je pre mňa najvyššia hodnota. No možno o pol roka názor zmením..." O sebe veľa prezradiť nechce. Tajomstvom sú aj jeho nesplnené sny. "Samozrejme, že ich mám, ale nebudem o nich hovoriť. Som poverčivý, ako väčšina básnikov."

Chvíle voľna a dovolenky trávi s rodinou, najmä v domoch spisovateľov v Budmericiach, či Tatrách. "Moja rodina miluje aj slnko a vodu, takže niekoľko dovoleniek sme prežili aj pri Stredozemnom mori, v Taliansku a Chorvátsku."

Dosť skepticky sa pozerá na životnú víziu mladých ľudí na Slovensku. Ako vraví, keď sa chcú realizovať, musia odísť do cudziny. Podľa neho by sme skôr mali svet priťahovať k nám. "Minule sme si s manželkou robili malú inventúru nášho vchodu, v ktorom žije šestnásť rodín. Vyše dvadsať mladých ľudí odchádza za prácou do zahraničia. Vracajú sa naspäť, ale tu zistia, že sa pracovne neuplatnia a znova odídu. Tak nám odchádzajú šikovní ľudia."

Pri otázke, čim sa vo svojom živote riadi, sme ho znova zaskočili: "Vždy, keď som si dával otázku o životnom kréde, vo svojom vnútornom erbe som sa pýtal, čo o nás raz povedia naši vnuci, nič viac..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš