zostávajú len omrvinky. Ešte horšie je, že ani nejavíme príliš veľký záujem o expozície múzeí, ktoré sú pokladnicou nášho národného bohatstva. Svoje vedia o tom povedať pracovníci Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou, ktorí pre zvýšenie návštevnosti po prvýkrát v lete rozšírili otváracie hodiny v pracovné dni až do 18. hodiny a v sobotu ich expozície sú prístupné od 8.00 do 12.00 hodiny.

Pri poslednej výstave Iskoni bě Slovo, ktorá sa skončila pred pár dňami a bola inštalovaná 24. júna, to veľmi nepomohlo.

"Bola v nešťastnom termíne. Chceli sme ešte zachytiť školy, ale tie v tom čase končili, mali výlety vonku. Výstava nebola docenená. Myslím si, že si zaslúžila väčšiu návštevnosť," povedala nám riaditeľka Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou PhDr. Mária Kotorová.

Pritom výstava približovala návštevníkom klenoty svetového písomníctva, do ktorého prispeli naši predkovia Legendami svätých Cyrila a Metoda, prekladmi byzantských cirkevných zákonov Nomokanón prinesenými k nám vierozvestcami, súdneho zákona Ľudem, ktorý je najstarším slovanským zákonníkom. Bola to výstava, nad exponátmi ktorej bolo potrebné popremýšľať.

Túto výstavu pred pár dňami vystriedala ďalšia - Tajomstvá hradného vrchu. Situovali ju do Mestského domu kultúry vo Vranove nad Topľou a fotodokumentáciou približuje výsledky archeologického výskumu na najdôležitejšej archeologickej lokalite regiónu Čičvianskom hradnom vrchu v katastri obce Sedliská, časť Podčičva.

"Ľudia ju vnímajú ako hrad. Málokto tuší, že je tam v zemi ukryté množstvo dokladov od mladšej doby kamennej cez mladšiu a neskorú dobu bronzovú, keltské osídlenie v mladšej dobe železnej a Slovanov až po stredovek," vysvetlila M. Kotorová.

Táto výstava je inštalovaná v priestore pri knižnici v okresnom meste a riaditeľka múzea dúfa, že časť jej návštevníkov si nájde čas aj na prehliadku fotodokumentácie archeologických nálezov.

Hanušovskí múzejníci teda nečakajú na návštevníkov len vo výstavných sieňach svojho múzea, ale živšiemu záujmu o minulosť stále čosi chýba.

"Nie sme spokojní s letom. Robíme všetko možné pre propagáciu našich expozícií. Sú dni, keď k nám prichádzajú návštevníci z Domaše, ale sú dni, keď je to tu také pusté. Pravdepodobne to záleží aj od počasia. Keď je pekne, tak je tu mŕtvo," dodala riaditeľka.

Tohto roku hanušovskí múzejníci začali so širšou propagáciou svojej práce. V rekreačnej oblasti Domaša rozmiestnili pútače, čo trochu pomohlo k zvýšeniu návštevnosti múzea. Mária Kotorová k tomu poznamenala: "Neviem, ako je na tom s návštevnosťou Domaša, či má takú klientelu, ktorá má záujem aj o kultúru."

Okrem rôznych výstav hanušovské múzeum ponúka aj tri stále expozície - prírodné pomery okresu Vranov nad Topľou, história okresu a expozícia dobovo zariadených interiérov. Nachádza sa v renesančno-barokovom kaštieli, ktorý je sám o sebe zaujímavým objektom. Múzeum spravuje zbierkový fond zo 17-tisíc exponátov z oblasti geológie, paleontológie, botaniky, zoológie, archeológie, kunsthistórie a histórie. Najnovšie sa začalo špecializovať na výskum dejín vysťahovalectva z východného Slovenska. Jeho pracovníci sú si vedomí, že podstatou ich práce je prezentovanie verejnosti výsledkov činnosti múzea, preto okrem stálych expozícií a krátkodobých výstav pripravujú celý rad kultúrnych podujatí spojených s ukážkami.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš