smere prvou lastovičkou Jozef Tomko. Každé ráno si pred budovou kultúrneho centra v Tatranskej Lomnici rozkladá svoje sochy a náradie. Práca pred zrakmi ľudí mu problém nerobí.
"Robota v centre pozornosti divákov je krásne divadlo, niekedy to má podobu potlesku a priznávam, stáva sa to drogou. Som rád, keď sa ľudia pri mne pristavia, vypytujú sa, zaujímajú sa o proces tvorby. Umelci na uliciach sú aj v blízkom Zakopanom, u nás to chýba. Pri sochárčení mi nevadí takéto rozptýlenie pozornosti, naopak, pri maľbe musím mať pokoj a priestor na sústredenie. Ak už v prvej fáze kompozície urobím chybu, tá sa ťahá až do konca. Na robotu vo vonkajšom priestore sa vždy teším, komunikácia s ľuďmi je ako odmena za samotu v ateliéri," hovorí sochár, ktorý sa pred šiestimi rokmi rozhodol pre dobrodružný spôsob existencie v slobodnom povolaní. Prijal ponuku na prenájom galérie v Tatranskej Lomnici, dal výpoveď v zamestnaní a neľutuje. "Mal som to urobiť skôr. V určitom čase som pochopil, že kolotoč povinností a práce ma oberajú o tvorivosť. Vo výtvarnom umení som autodidakt, vždy som sa zaujímal o človeka a jeho pocity a pokúšal sa pochopiť a vyjadriť či už vo forme plastík, olejomalieb, bronzových artefaktov, nezanevrel som ani na fotografiu a občas aj píšem," hovorí pôvodom Lipták, ktorý celý svoj dospelý život strávil vo Vysokých Tatrách. Vraj už v detstve mal pri sebe vždy nožík a podľa hromád drevených lupín sa dal ľahko malý sochár nájsť.
Na nedostatok návštevníkov v svojej galérii si sťažovať nemôže, horšie je to s predajom diel. "Ja nenariekam, zvolil som si to a mám dobrý pocit. Je pravdou, že za posledné tri mesiace som nepredal ani jeden kus, ale to bol najťažší obchodný štvrťrok za posledných 13 rokov asi všade. Ľudia jednoducho nikdy nebudú umenie kupovať ako pivo či rožky, s tým treba rátať. Som rád, keď ľudia prídu, citlivo reagujú na vystavené kusy a zaujímajú sa o to, čo robím," hovorí Jozef Tomko.
Najčastejšie spracováva drevo. Tvrdí, že je najdostupnejším a zároveň najľahšie opracovateľným materiálom. Doteraz sa zameriaval na spracovanie listnatých drevín, ale už začína koketovať aj s ihličnanmi a práve sa teší na prácu s červeným smrekom. "Každý materiál chcem najprv pochopiť, spoznať a vždy je u mňa jedničkou ten, s ktorým práve robím," upresnil. V jeho Tomko galérii Tatry možno objaviť citlivé reflexie života. Majú podobu drevených plastík, bronzových či kamenných artefaktov, ale aj malieb. A na chodníku medzi pilinami, dlátami a sochami s ním možno hovoriť o čomkoľvek. O sochách i živote. Nepochybne tak táto prvá výtvarná lastovička oživuje v turistickej sezóne centrum Tatranskej Lomnice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
