rómska osada pri obci Stráne pod Tatrami. Miestni obyvatelia využívajú lesné bohatstvo spôsobom hraničiacim s devastáciou.
V zimných mesiacoch je viditeľnejší problém výrubu dreva, v letných zase "frčí" nelegálny zber lesných plodov na území ochranného pásma, krádeže informačných tabulí a fliaš z lapačov na hmyz, prípadne rozoberanie posedov. Ako nám potvrdili v ŠL TANAP, problém sa nedarí úspešne riešiť a trvá už niekoľko rokov.
Podľa Jána Ferenčíka z odboru starostlivosti o lesy, v minulosti takéto závažné problémy neboli. "Pred rokom 1989 sa o škodách v podstate ani nedalo hovoriť. Potom nastalo prechodné obdobie a v roku 2000 sme si museli najať aj súkromnú bezpečnostnú službu na stráženie ohrozených oblastí."
Ako ďalej uviedol, s nástupom bezpečnostnej služby a posilnením vlastných strážnych aktivít zaznamenali pokles nelegálnych zásahov. "Jednotlivé prípady sa potom riešia na súdoch, čo je pre Rómov výstraha. Problém ako taký však aj naďalej pretrváva," dodal J. Ferenčík.
Od roku 2000 bolo za nelegálne zásahy do lesa postihnutých 79 osôb. 56 páchateľov vyviazlo s podmienečným trestom, dvaja boli odsúdený nepodmienečne a 21 prípadov sa riešilo v priestupkovom konaní.
Zvýšením samovýroby palivového dreva rómskymi občanmi došlo k miernemu poklesu nelegálnych výrubov. V roku 1999 vydali Štátne lesy 450 takýchto povolení, v roku 2002 to bolo 683 a v prvej polovici roku 2003 bolo vydaných 330 povolení na 902 kubíkov palivového dreva. Napriek tomu škody spôsobené nelegálnym výrubom dreva dosiahli v rokoch 1998 až 1999 v najviac postihnutej oblasti Kežmarských Žľabov, T. Lomnice a Starého Smokovca takmer 900 000 korún. Situácia sa mierne zlepšila v rokoch 2000 až 2002. Podľa informácií zo Štátnych lesov v tomto období zaznamenali nelegálne výruby v rozsahu 500 kubíkov a výška škody sa pohybuje okolo 400 000 korún.
Nelegálne získaným drevom Rómovia zásobujú nielen seba, ale vyskytli sa aj prípady, keď drevo putovalo i k nerómskym občanom na základe vopred dohodnutej "objednávky".
Riešenie problémov prešlo viacerými štádiami. "Skúšali sme rôzne formy. Začali sme im voziť odpadové drevo priamo do chalúp za smiešne ceny. Tých pár koruniek poskladali, pár áut dreva sa im odviezlo. Všetko však stroskotalo, keď oni toto drevo začali predávať, prípadne z neho stavať nelegálne stavby a do lesa chodili naďalej. Tak sme celú akciu zrušili," vysvetľuje J. Ferenčík.
Ďalším pokusom bolo zamestnanie samotných Rómov ako strážcov v rámci projektu verejnoprospešných prác. "Nebolo to zlé, vedeli si medzi svojimi zjednať poriadok. Dva roky to bolo účinné, potom však úrady práce nedostali ďalšie dotácie a všetko sa skončilo. Samotní strážcovia sa stali páchateľmi," dodal J. Ferenčík.
Podľa jeho slov, žiaden rómsky program zatiaľ nepriniesol trvalé zlepšenie situácie v lese. "Farmársky zákon síce funguje, tabule sme osadili, Rómovia ich však ignorujú. Vždy sa tešíme na obdobie podpôr a sociálnych dávok, lebo vtedy sa v lese dva až tri dni neobjavia," uzavrel J. Ferenčík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
