"Frontálny nástup do žatvy to ešte nie je. Ale nástup horúcejších dní ju konečne urýchli. Hlavne v južnej časti regiónu," povedal nám riaditeľ Šarišskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Prešove Ján Hanudeľ. Ešte v minulom týždni sa o zber obilia pokúšali na Poľnohospodárskom družstve Sekčov Tulčík, lenže pre jeho nadmernú vlhkosť museli prestať. V stredu pokus zopakovali.
V prešovskom regióne sú zatiaľ poľnohospodári z Tulčíka výnimkou. Obilie dozrieva nerovnomerne a spolu s prezretým je aj nedozreté. Ak nechcú mať problémy so zeleným zrnom, musia čakať. V Lemešanoch a v Sedliciach sa preto v stredu najprv pustili do zberu repky ozimnej, ktorá pre sucho dozrela skôr. Veľa radosti z nej však poľnohospodári nemajú. Z pôvodnej výmery 1 350 hektárov Poľnohospodárskemu družstvu Lemešany, s. r. o. Drienov zostalo len 450 hektárov. "A z toho keď sa vyberie okolo 300 hektárov, tak bude dobre," dodal riaditeľ poľnohospodárskej výroby tohto družstva Igor Bilanovič. Nič dobrého neveští ani predpokladaná úroda repky. V Lemešanoch ju odhadujú tak na 0,7 tony z hektára. "V histórii sme takú slabú úrodu ešte nemali. Aj pri suchu v roku 2000 to bolo o pol tony na hektár viac," poznamenal I. Bilanovič. Pritom tohto roku v Lemešanoch očakávali úrodu repky na úrovni 2,4 tony z hektára. To sa premietne aj do ekonomiky družstva, ktoré len pri repke si môže zaknihovať stratu približne 25 miliónov korún.
Je to o to horšie, že poľnohospodári v posledných rokoch práve pri repke vkladali najväčšie nádeje na speňaženie svojej práce. Tohto roku v prešovskom regióne ju zasiali na 4 705 hektároch, čo bolo viac ako v predchádzajúcom roku. Po zime však museli vyorať 3 151 hektárov repky. Aj z toho čo zostalo, by v minulosti minimálne polovicu vyorali. Teraz je dobré aj to, čo zostalo. Samozrejme, takýto stav zmaril nádej pestovateľov repky ozimnej na aspoň nejaký zisk. V nedohľadne je snaha o stabilizáciu úrody tejto plodiny na úrovni 2 tony z hektára, hoci po dvoch po sebe nasledujúcich rokoch s podobnými úrodami sa to už zdalo byť reálne.
"Tento rok nám dal riadnu facku," vyjadril sa pre náš denník riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva v Prešove Marián Košč a rozvinul myšlienku ďalej: "Vidíme, že repka je aj dosť riziková plodina, takže sa možno v budúcnosti optimalizácia osevných postupov upraví v prospech iných plodín. Poľnohospodári sa vrhajú aj do rizika preto, lebo potrebujú tržby a táto plodina pri optimálnej úrode okolo 2,5 tony z hektára dáva predpoklady dobrej ekonomiky. V tejto vidine sa osevy plodiny naťahujú." Táto osevná politika sa poľnohospodárom prešovského regiónu tohto roku nevyplatila. Vyorať museli okolo 67 percent plôch zasiatych repkou ozimnou. Ak by im však počasie prialo, potom mohli byť "na koni", pretože cena repky sa v tomto čase pohybuje na úrovni osemtisíc korún za tonu a je možné dosiahnuť aj 8,5 tisíc korún za tonu. Po repke je dopyt a vykupuje ju nielen slovenský spracovateľ Palma, ale aj ďalší odberatelia, čo vylučuje monopolný tlak na ceny. To bola však len vidina, realita pre poľnohospodárov je horšia ako zlý sen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
