cirkvám nadmieru ústretové, iní tvrdia, že im pomáha málo. Dnes sa na túto tému pozrieme z pohľadu Mestského úradu v Prešove.
Po ôsmich rokoch, kedy boli na čele samosprávy kresťanskí demokrati (z toho vyplýva , že boli voči cirkám maximálne ústretoví) nastúpil na primátorský post člen SDĽ Milan Benč (na obr.). Ako on vníma spätnú väzbu zo strany cirkví, napríklad pri rokovaniach o majetkovo-právnom vysporiadaní?
„Myslím, že toto stále je, ak sa pozriete na poslanecký zbor, prevláda v ňom to kresťansko-demokratické. Občania mesta si to takto želajú, o čom svedčí zastúpenie. Ja s KDH nič nemám, ale som zvolený občanmi tohto mesta, teda aj môj prístup je tolerantný. Snažím sa nájsť spoločnú reč," hovorí primátor Benč, pričom však zdôraznil, že pri rokovaniach s cirkevnými zástupcami na nich „apelujem, že prvoradá funkcia mesta voči občanom je daná zákonom, to znamená čistota, voda, doprava a ďalšie priority, ktoré musíme v prvom rade riešiť".
Ako tvrdí, s negatívnymi reakciami zo strany zástupcov cirkví sa nestretáva. „Nie je vidieť, že by ma vnímali ako nejakého odporcu. Vždy pri rokovaní rokujem za občanov, ktorí mi dali dôveru, snažím sa o zdravý kompromis."
V poslednom čase sa objavilo niekoľko návrhov na podporu cirkvi. Z fondu mestskej pamiatkovej rezervácie budú v pondelok poslanci schvaľovať 274-tisícový príspevok pre evanjelickú cirkev, na poslednom zasadnutí priklepli 50-tisíc na nový organ pre kostol na Cemjate. Len pre zaujímavosť, tohto roku dostali rôzne organizácie cirkevného charakteru aj prostriedky cez fond športu (napr. Saleziáni Dona Bosca 25-tisíc), či cez mestský rozpočet (60-tisíc na prevádzku spoločensko-pastoračného centra Vysokoškolský klub).
Zo strany poslanca Dušana Hrušku (KDH) padol aj návrh na vytvorenie mestského fondu na podporu cirkví. Navrhoval, aby 15 percent z prebytku v rozpočte išlo na tento účel. Podiel prerozdelenia získaných peňazí chcel upraviť podľa počtu veriacich.
„Samozrejme, prerokujú tieto veci poslanci a rozhodnutie ponecháme poslaneckému zboru," reaguje na tento návrh primátor. „Bol tu návrh jedného pána poslanca urobiť fond. Tento návrh sme dali posúdiť komisiám, z nich vyšiel určitý výstup, ten sa rozoslal každej cirkvi v meste, teraz čakáme na ich stanoviská."
Kapitolu na financovanie cirkví mesto Prešov v súčasnosti nemá. Doteraz zohľadňovalo požiadavky v rámci rozpočtu. Jednou z možností, ako sprehľadniť podporu cirkvám by mohol byť spomínaný fond, z ktorého by cirkvi dostávali financie buď na svoju činnosť, alebo na opravu a údržbu objektov. „Toto bude predmetom jesene, kedy sa zosnímajú návrhy a názory cirkví," tvrdí Benč a dodáva: „Tým pádom by sa do toho nezapájal mestský rozpočet, ale fond by bol dotovaný z výsledku hospodárenia. Poslanecký zbor musí rozhodnúť, či by to bolo na investičnú časť, údržbu majetku a investičnú výstavbu, alebo na vnútornú činnosť, teda organizovania rôznych podujatí a podobne."
Problémom je i spomínané delenie prostriedkov podľa počtu veriacich. Aj keď nominálne „vedie" rímskokatolícka cirkev, tá nemá v Prešove ani biskupstvo.
„Zo sčítanie ľudu vyplýva, že 75 percent občanov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Táto cirkev v Prešove nemá biskupstvo, a práce tie malé cirkvi tu majú tri biskupstvá, čo je taká rarita, že sú v jednom meste, a nie hlavnom. Dokonca tu sídli metropolita Českých krajín a Slovensko. Tým pádom majú tieto cirkvi vyššie náklady, chodí tu viac zahraničných návštev. V tom sa ale poslanecký zbor nezhoduje. Poslanci viac zastupujú majoritnú cirkev a je na nich, a je len na nich koľko uznajú, ktoré náklady by malo mesto prednostne vykrývať," domnieva sa primátor, podľa ktorého by sídlo biskupstiev malo byť zohľadnené. Ako konštatuje, mestské peniaze by nemali ísť na cirkevné objekty, ktoré produkujú príjem. Tiež sa už zrejme nebude stávať to, čo v minulosti, keď v prípadoch, že cirkev chcela postaviť kostol, jej bol odpredaný pozemok za korunu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
