Medzinárodná organizácie práce (ILO), sa v jednej zo sekcií zaoberala aj otázkami porovnávania legislatívy na Slovensku a v Európskej únii. Experti zhodne konštatovali, že máme síce legislatívu do istej miery podobnú, ako v Nemecku, či Rakúsku, ale sú v nej ešte nedostatky.
Túto sekciu viedol Thomas Schanovsky z Inštitútu práce a vzdelávania v rakúskom Linzi. Konštatoval, že počas konferencie s účastníkmi zo Slovenska aj zahraničia definovali právne piliere pre pracovnú rehabilitáciu, ktorá je na Slovensku novým pojmom a podľa jeho názoru právne aspekty nie sú u nás legislatívne ošetrené. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR naopak deklarovalo, že pripravujú právne normy, ktoré začnú platiť so vstupom SR do EÚ. "Ostali ešte viaceré otvorené otázky, čo sa týka koordinácie inštitúcií aktívnych v tejto oblasti, ale pripravované opatrenia, ktoré ich budú uvádzať do praxe, sú najlepšou cestou k cieľu," uviedol Schanovsky na stretnutí s novinármi.
Richard Wanka, prezident bavorského úradu práce pri porovnávaní pripomenul jednu z disproporcií. Podľa neho spočíva v tom, že u nás dostáva zamestnávateľ od štátu príspevok až v momente, keď vytvorí pre zdravotne postihnutého nové pracovné miesto. V Nemecku je to inak, štát zamestnávateľa podporuje, ak zamestnáva zdravotne postihnutých. "Pracovná rehabilitácia je u nás ošetrená v zákone o zamestnanosti a nevidím v nej také závažné disproporcie. Slovensko, rovnako ako Rakúsko, alebo Nemecko má ošetrené to, že zamestnávatelia majú povinnosť zamestnávať ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou a štát ho podporuje nielen vtedy, ak vytvorí nové miesto. Na pracovníka dostáva 200- až 250-tisíc korún a ročne na prevádzku 40-tisíc korún," oponovala Margita Jansová z Národného úradu práce.
Podobne reagovala aj Dana Vargová z MPSVaR SR, keď pripomenula, že na Slovensku je povinný podiel zamestnávania zdravotne postihnutých 3 percentá, v Rakúsku 5 percent. "Zamestnávatelia s počtom pracovníkov nad 20 majú povinnosť dať prácu aj ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je riziková skupina na trhu práce. Ak tak neurobia, alebo nevyužijú náhradné plnenie, musia odvádzať úradom práce odvody a tieto prostriedky potom slúžia na pracovné uplatnenie týchto občanov." Dodala, že do zákona plánujú zapracovať nástroj na to, aby sa zdravotne postihnutí občania mohli uplatniť na otvorenom trhu práce. Podčiarkla, že toto podporované zamestnávanie už mali možnosť vyskúšať počas posledných dvoch rokov v rámci slovensko-rakúskeho projektu. Úspešnosť agentúr na otvorenom trhu práce bola podľa Vargovej 30-percentná.
Zdá sa, že pracovná rehabilitácia zdravotne postihnutých je problém, ktorý zamestnáva členské štáty EÚ rovnako, ako Slovensko. Preto účastníci konferencie otvorili aj diskusiu o tom, či tvrdá ochrana zdravotne postihnutých zo strany štátu nevyvoláva obavy zamestnávateľov, poskytnúť im pracovnú príležitosť. Inak povedané, vytvoriť im podmienky a za ich nesplnenie riskovať tvrdé sankcie. Naviac, v SR rozdiel medzi minimálnou mzdou a čiastočným dôchodkom doplneným kompenzačnými príspevkami nevytvára priestor na motiváciu k tomu, aby takto postihnutý človek pracoval.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
